pondelok, 6. apríla 2015

Sústredenie Makarska s Triaxom.

Toto je komplikovaná téma ... o sústredení som ani moc neuvažoval, ale Marek. N. vo mne začal vzbudzovať postupne záujem o túto činnosť. Škoda, že nakoniec cúvol, lebo náš večerný socializing prišiel o jeden z vrcholov ... našťastie sme tam mali Haďáka alias Hadiara a Mira Jarošinca ako poctivého odpovedača na všetky jeho otázky ...

Ale po priadku. Nebol mi celkom jasný cieľ, že prečo by som mal tráviť čas trénovaním v nejakom Chorvátsku, ale Miško Varga mi vložil do hlavy jednoduchú myšlienku s ktorou som sa nemohol nestotožniť. Povedal poď a zober aj malého Jožka, urobíme dobré sústredenie.
A keďže sa  už od decembra pokúšam veľmi seriózne trénovať, odrátal som si počet zostávajúcich týždňov a moju prípravu na sústredenie som ešte vyšperkoval – samozrejme v rámci možností. Cieľ bol jediný – prežiť. Moje posledné dve sústredenia skončili pomerne neslávne. Pred dvomi rokmi v Španielsku som prežil prvé 4 dni a potom som ochorel. Minulý rok som sústredenie doslova pretrpel, vždy som sa dva dni hýbal a tretí som bezmocne ležal v posteli. Ďalší deň som vždy zvládal iba po dôkladnej očistnej kúre Štupiho Roomom. Ale teraz som chcel konečne niečo viac, proste urobiť to dobre ...

Urobili sme nejaké opatrenia aby sa vytvorila aj detská skupina a tak juniori mali tiež postarané o program...
A tak sme sa spolu so synom ocitli na Makarskej spolu s partiou Triaxákov. Našli sme dokonalé prostredie, hotel s bazénom ... ubytovanie, stravu a prostredie hodnotím na A+++.

Aby som to moc nenaťahoval. Musím povedať, že sústredenie pod vedením Miša Vargu bolo dokonalé, perfektne zorganizované a ešte lepšie prevedené. Všetko klapalo na 110 percent, to, čo sa dohodlo na večernom mítingu sa vždy vykonalo.
Proste som sa cítil naozaj výborne s partiou ľudí, ktorá síce nebola veľká ale hlavne všetci vedeli na čo sú tam a čo chcú robiť a ako to robiť. Nie je jednoduché každý deň skákať ráno o 7:00 do vody na hodinu pätnásť až hodinu tridsať a makať tam intervaly, potom sa najesť, vyraziť na 5 hodín na kolo a navečer ísť behať ... ale s touto partiou sa to všetko dalo zvládnuť pomerne príjemne.

Musím povedať, ešte nikdy som nešiel na sústredenie s takým rešpektom ako tento krát. Realisticky som vedel ako na tom som a že si nemôžem dovoliť žiadnu chybu, žiadne prepálenie, žiadne frajeriny ...
Týmto by som chcel moc poďakovať dvojitej trakcii Tomáš Kubek a Simon Brunovský, ktorí ma ako vagón odtiahli prvé tri dni na kole, v kopcoch mali som mnou zľutovanie a na behu mi bol neutekali. Chalani presne vedia ako začať sústredenie a musím povedať, že som sa každým dňom cítil lepšie a lepšie ... a celým pobytom som prešiel ako nôž po masle...

Mišo namixoval perfektný program eliťákom, veteránom, hobíkom aj deťom. S počiatku som mal obavy ako bude sústredenie zvládať môj junior, najmä preto, že z pomedzi zúčastnených chalanov trénuje najmenej... Zvládol to a to po všetkých stránkach. Odtrénoval bez reptania všetko, čo mal a myslím, že s chalanmi si vytvorili naozaj kamarátsky vzťah, ktorý môže byť základom na ktorom sa bude dať stavať...
Ako to celé zhodnotiť? Jedinou chybičkou bola Zoliho nehoda na kole ... dúfam, že sa dá čo najrýchlejšie dokopy.
To ostatné (dokonca aj krupobitie, ktoré nás zastihlo na Biokove a zmenilo asfaltovú cestu za 3 minúty na 5 centimetrovú vrstvu snehu a ľadu) bolo gulervúce!!!

Miška Vargu som doteraz prezýval Srdiečko ... pretože triatlon robí so srdcom ... ale odteraz mu pribudne ešte jedna prezývka ... Alternátor .... a to preto, lebo čím viac nás dokázal roztočiť do otáčok o to viac sme boli nabití energiou a nabrali sme si jej aj do zásoby na zvyšok sezóny.
Takže ešte raz moc ďakujem partii Triaxákov a Mišovi .... a samozrejme Hujerovi, bez ktorého by bolo iba 50 percent zábavy ... a kto nevie kto je Hujer, ten nevie skoro nič ... že Miro.

A ešte štatistiky pre Miša:
Odrténované 8 dní:
Swim: 25,9km ... 8 tréningov
Bike: 725km ... 7 tréningov
Run: 84km ... 6 tréningov
Hodiny ... 43,7 ... ( swim 8,8hod, bike 27,3hod, run 7,6hod) ... nie až tak zlé na donedávna rezignovaného veterána...

Ešte pre pobavenie ... alebo inšpiráciu (vyberte si čo chcete) ... v máji bude tomu desať rokov, čo som po prvý krát pokoril vrchol Sv. Jure nad Makarskou na bicykli ... vytrepal som tam svojich cca. 80 kilov za nejakých 5 hodín ... od vtedy som to dal veľa, veľa krát ... štandardne pod dve hodiny ... ale to asi vďaka lepšiemu bicyklu :)

Ja som ten objemnejší v bledomodrej bunde ... ten druhý je môj starší brácho, ktorý ma priviedol k bicyklovaniu... a v podstate zapríčinil aj ten triatlon :)

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Jozko ,
Ako som povedal posledny vecer ja dakujem vam vsetkym za skvelu triatlonovu pracu a tesim sa na dalsie spolocne pobyty .
A pozdravujem maleho Jozka :) ...

Anonymný povedal(a)...

Už jsem se lekl, že fotky jsou z letoška :-D
Witold