utorok, 24. februára 2009

Ako som upol Transition do trenažéra

Tak som sa dnes konečne odhodlal, k tejto blbosti a upnul som môjho Transitiona do trenažéru a spustil som sa dole z Galibieru - to aby sa mi ľahko šľapalo. (obraz je hore notebooku nad televízorom - kombinácia notebook a telkáč mi teraz vyhovuje - sledujem real video a súčasne MS v lyžovaní - najskôj z Val d Isere, potom biatlon a teraz z Liberca a tak zaháňam nudu)

Najskôr niekoľko fotiek a potom pohyblivých obrážkov.




Takže takto sa kuje železo priamo v pracovni, aby bolo v lete poriadne opracované.


video

video

video

video
Bolo to moje prvé "jazdenie" na Transitione, takže to asi aj tak vyzerá. Ten posed asi nie je žiadna sláva, ale snáď s tým ešte niečo urobím. V každom prípade, teraz mám otočený predstavec smerom nahor, aby prechod z normálneho kola nebol až taký výrazný, ak predstavec otočím nadol dostanem riadenie výrazne nižšie a teraz vzpriamený posed bude o niečo viac "aero" - len aby to zvládol chrbát.

nedeľa, 15. februára 2009

FEBRUÁR 2009 prvá časť – Postrehy z tréningu.

Februárové zhodnotenie rozdelím na dve časti. A to preto, že prežívam prvé „kritické“ obdobie v mojej „športovej kariére“. Proste oveľa viac sa sledujem, analyzujem a vyhodnocujem, hľadám príčiny problémov a spriadam plány ako ďalej a ako sa vyvarovať chýb do budúcnosti. Ale cítim, že prichádza zlomový moment a bude sa to zlepšovať.
Teraz už viem, že v zime som urobil niekoľko chýb.
1. V podstate som neoddychoval po sezóne – iba som si myslel, že oddychujem, ale v podstate som trénoval ďalej aj keď objemovo menej ale o to viac som behal.
2. Celý rok som nerobil nič iné iba plával, bicykloval a behal – sú to v podstate 3 športové disciplíny, ale v niektorých obdobiach by možno bolo lepšie robiť aj niečo iné – posilňovať a nejaká tá gymnastika (aj keď v mojom veku?). V zime sa asi vrátim aj k mojim ešte pred dvomi rokmi obľúbeným zjazdovkám a hodili by sa aj bežky. S hokejbalom som tiež pred rokom prestal, lebo mi to nezapadalo do „tréningového plánu“ a vždy aspoň raz za dva týždne som dostal poriadnu ranu do píšťaly (napriek chráničom) a potom ma bolievali okostice.
3. Vyslovene som sa vyflákol na životosprávu. Áno, žral som prasa, lenže som už na dlhú dobu vynechal nejakú tú kĺbovú výživu, ale hlavne som totálne odflákol príjem bielkovín a aminokyselín.
4. V decembri a januári som asi až príliš pritlačil na cyklistickú pílu. Začal som do toho bušiť ako blázon a experimentovať s posedom. Nakoniec som sa dostal s posedom o 3cm nižšie – a fakt to malo veľký vplyv na šliapanie – lepšie sa šliape do kruhu. Lenže – nebol som na to zvyknutý a tak som asi oveľa viac namáhal väzy zo zadnej strany kolena pri ťahaní pedálu smerom nahor. Pri snažení, byť čo najviac „aero“, som experimentoval aj s polohou kolien. Proste som ich tlačil čo najviac k hornej rámovej trubke (samozrejme z boku), lenže až teraz som si uvedomil, že pre ITB je to v postate to isté ako prenácia pri behu. Proste ten IT-úpon sa namáha oveľa viac.
5. Keď v Januári nasnežilo a primrzlo tak to zákonite to musí mať vplyv na rýchlosť behu. Ale toto som nechcel akceptovať – proste som viac pritlačil na pílu, nekukal som na vyššie tepy, hlavne že rýchlosť bola taká ako predtým, alebo vyššia.
Proste som sa chcel za jednu zimu naučiť behať čo najrýchlejšie, lenže behanie má svoje zákonitosti a tie som jednoducho nechcel rešpektovať (polepším sa).
Aj preto píšem tieto tréningové poznámky na dva-krát, lebo práve od polovice februára dúfam, že tréningové bežecké kilometre začnú pribúdať a následky zranenia sa začnú vytrácať.
Ale po poriadku.
Januárové zhodnotenie som zakončil tým, že som prvý krát vybehol. Áno, bol to veľký prísľub. Hlavne, keď behanie v prvý týždeň pokračovalo aj 3. (6km za 31:20 – t.j. 5:13/km), potom 5. (8km za 39:30 – t.j. 4:56/km) a 7. (10km za 47:26 – t.j. 4:45/km). Aj tak sa mi zdalo, že behám pomaly (blbec) a ignoroval som, že to zase bolí. K tomu som nadupal v prvom týždni ešte 220km na kole a naplával 14km.
A prišiel pondelok 9.2. Na tento deň som mal naplánovaný beh na 7km. Musel som autom so servisu a tak som si pribalil so sebou kolo, aby som využil cestu naspäť na rozohriatie sa pred behom. Lenže, ono sa poriadne ochladilo a fúkalo a ja som sa poriadne na kole vytrápil (síce iba 25km ale poriadne výživných). A načo strečovať pred behom, keď som hodinu dupal vonku na biku - blbec. Vybehol som a .... . Jedným slovom bolo to naprd. Nejako som odkrivkal 3km a radšej som to zabalil. Chytali ma čierne myšlienky, že sezóna je v háji a na Loret môžem definitívne zabudnúť. Ale povedal som si, že si dám ešte poslednú šancu a pôjdem na to veľmi opatrne a s kľudom.
Nasadil som deň voľna, len s infrasaunou a masážou a od stredy od znova a s rozumom.
Plán bol odbehnúť v stredu, piatok a v nedeľu 7, 9 a 11km. Ale naozaj iba odbehnúť, pomaličky. K tomu nejaké to kolo, plávanie a more strečingu a gúľania sa na fitlopte.
Plán som splnil nasledovne : streda 7,2km za 42min (5:50/km), piatok 10km za 55:30 (5:33/km), nedeľa 14,4km za 1:17:24 (5:22/km). Na rozdiel od predchádzajúcich bláznivých behov som behal úplne inak – pomaly a s dôrazom na rovnomerný odraz. Žiadny beh s vystretými nohami a rýchlou frekvenciou, ale pekne zohýbať a odrážať. Čo dodať? Bolo to radostné zistenie, že to znova ide, aj keď zatiaľ iba pomaly, ale to sa spraví. Chce to proste čas a trpezlivosť (vlastnosť mne tak cudziu). Ešte jednu poznámku – asi po trištvrte roku som sa vrátil k celkom zachovalým teniskám Saucony Huricane 9 – majú slušnú kontrolu prenácie a to je pri ITB pomerne vhodné. Takže v polovici mesiaca, teda presne po mesiaci od zranenia sa zrejme začínam zase rozbiehať. Druhý týždeň som odtrénoval 8,5km plávania, 200km kola a 35km behu. Celkovo 12 hodín 20minút. Verím, že v druhej polovici mesiaca budem môcť nabehať aspoň nejakých tých 90 – 100km pri udržaní cyklistiky (cca. 200km/týždeň a plávania 8km/týždeň). Na záver iba toľko – dúfam, že budem trpezlivý a rozumný a pokračovanie tohto príspevku bude pozitívne.

pondelok, 2. februára 2009

Specialized Transition S-works

Takže príbeh o tom , ako som dostal Transitiona.
Po verejnom prísľube, že ak zvládnem Slovakmana po 10 hod sa poobzerám po novom tátošovi nasledovalo dlhé obdobie uvažovania, váhania, vyberania. Ešte raz veľká vďaka za rady a pomoc pri výbere, nebudem menovať, lebo sa to týka takmer všetkých, čo občas mrknú na tento blog.
Takže nakoniec sme spoločne vybrali Specialized Transition S-works - veľkosť "S". Mala by to byť absolútna špička medzi časovkárskymi špeciálmi. Až mi príde hlúpe, že taký vidiecky Jožo bude jazdiť na takomto kole. Ale nejako sa to vyfarbilo a je to tu. Takže, aby som nerobil hanbu svojmu plnokrvníkovi budem musieť poriadne potrénovať. Veď pohybovať sa pod 40km/h na takomto kole je v podstate urážka :).
Ale dosť bolo kecov poďme sa na to pozrieť:
Takže "krabička" z Británie prišla v piatok, lenže ja som bol zrovna v Mníchove a prišiel som až v sobotu. Takže sme sa celá rodina v sobotu ráno pustili do vybalovania.


O zásielku sme sa s deťmi poctivo rozdelili, mne patril obsah a deťom obal - boli z neho absolútne nadšené a hneď ho začalu "tuningovať". Ja so zase postupne so zatajeným dychom odkrýval tajomstvá zásielky - kolo, prilba, tretry, držiak na fľaše. A tak začínal vznikať Transition.




Medzi tým deti poriadne pretvorili obal najskôr na domček, v ktorom si dali aj obed a neskôr ho zmenili na motorový čln pre dve osoby a nášho srandovného buldočka Denisa.

Takže, takto to u nás chodí - "taková normální rodinka".
Ale poďme ku kolu. Dostal som s ním dve sedlovky - samozrejme som objednal tie najdlhšie, predsa len radšej píliť ako nadstavovať. A tak som vymeriaval a pílil. Výsledkom bol nasledovný výtvor. Len dodám, že som ho hneď upol do trenažéra a skúsil či pasuje - pasoval.


Detail na urezanú sedlovku s držiakmi aj s namontovanou náhradnou bombičkou.

A ešte nejaké fotečky :





Toto je špecialitka Transitiona - zadná brzda dole - aero nadovšetko.
O vybavení tohoto kola sa nebudem rozpisovať, lebo už sme to všetci prebrali najmenej 100x. Záverom iba, že kolo má po namontovaní všetkých serepetičiek cca. 8,5kg, takže nie je najľahšie, ale to ani nie potrebné - hlavné je aero. Na kopce mám predsa bratčeka Tarmaca, ktorý medzičasom tiež dostal mierny facelift v podobe hrazdy, a kratšieho predstavca. Dnes mi poštou prišla ešte aero prilba Giro. Je to fakt problém dostať na hlavu. Dúfam, že už nič ďalšie okrem pedálov nebudem musieť kupovať - už naozaj stačilo. Takže výbava na sezónu by bola, ešte kopec zdravia, šťastia a poriadneho tréningu a možno z toho bude aj nejaký ten pekný výsledok.

nedeľa, 1. februára 2009

JANUÁR 2009 - postrehy z tréningu

Takže Januárové zhodnotenie. Moje januárové trénovanie začalo perfektne, podľa plánu. Tréningy odsýpali ako po masle, zlepšovanie bolo cítiť v každej disciplíne. Výrazne som začal cítiť pokrok hlavne na kole a asi to sa mi stalo osudné. Z bežeckého objemu som nechcel uberať, ale na kole som postupne pridával, a pravdu povediac polovica tréningov bola v aero-pozící na plné gule – to znamená 2 hodiny prevod 53/13 tepy aspoň 140 a pod trenažérom povodeň. Voľné tréningy som jazdil zásadne na normálnom posede ale dosť často kopce, kde sa pod 200W prakticky nedá jazdiť. O plávaní sa nezmieňujem, lebo som sa chodil iba kúpať. A takto to šlo až do 16. januára. Za tých 16 som natrénoval 14km plávania, 495km kola a 162km behu za 33 hodín. Ale prišiel piatok 16-ho a tempový beh na 15km. To som netušil, že to bude posledný beh v tomto mesiaci. Ale taká je bohužiaľ skutočnosť. Postupne som pri behu začínal cítiť bolesť v kolennej jamke pravej nohy ale 15-ku som zo zaťatými zubami dobehol naplno. Ale ako náhle som zvoľnil na výklusanie zrazu to nešlo a domov som už iba dokráčal. Vykľul sa z toho pravdepodobne ITB-syndróm na pravej nohe. Prvých cca. 5 dní noha bolela šialene – ráno som na ňu nemohol ani stupiť a po schodoch som chodil štvornožky – hore aj dole. Stále som jazdil na trenažéry a plával. Nakoniec som vypustil aj ten trenažér a naordinoval som si kľud iba s plávaním a masážami. Postupne bolesti v nohe začali ustupovať. Ale aj tak som sa okrem plávania neodvážil robiť nič iné. Takže škoda sa o tomto mesiaci rozpisovať – z krátka tréningová katastrofa, ale snáď sa to ešte nejako zvládne.
Za celý mesiac som natrénoval 45,5km plávania, 695km kola a 162km behu za 48,5hodín.
Zatiaľ som ešte takýto výpadok spôsobený zranením nemal, takže neviem ako sa to podpíše na poklese výkonnosti – ale treba sa na to pozerať aj optimisticky – aspoň som si poriadne oddýchol a zároveň som konečne niečo naplával. A na plávaní je to naozaj aj poriadne cítiť, teraz mi to naozaj pláva. Vo vode sa cítim úplne inak ako pred dvomi týždňami, ale bohužiaľ to vôbec nie je podstatné.
Podstatné je však to, že mi v piatok prišiel domov velikánsky balík z Británie a v ňom Specialized Transition S-Works aj s nejakými tými doplnkami. Ale o tom v osobitnom príspevku. Ale aby som nekončil negatívne.Dnes, 1.2. som konečne vybehol. Nebol to beh v pravom zmysle slova, skôr taký opatrný kroko-klus – ale aj to je prísľub do budúceho mesiaca.