pondelok, 31. mája 2010

Tak ešte niečo o tom ako to bolo za finish line.



Domotal som sa teda do cieľa. Počas behu som bol na seba trošku naštvaný, že to jednoducho nejde .... teda myslím zrýchliť. Nohy som mal úplne drevené, absolútne žiadna sila v odraze, takže som nevládal zrýchľovať ani dole kopcom.


Po prebehnutí cieľom som naplno pocítil ako moc bolí Ironman. Nohy som vôbec nevládal zohnúť a chodil som ako bionic. Hneď som zamieril do prvého stanu, v domnení, že je to masážny stan. Nebol. Bol to poľný lazaret. Asi 50 lôžok, takmer všetko obsadené, a všetci s nepríčetnými pohľadmi napojený na infúzie. Takto sa bojuje o Havajské sloty - až do mŕtva. Ja som sa takto zmŕtviť nedokázal, jednoducho sa prejavila únava, klesol mi tep počas záverečných kilometrov až niekde k 128bpm a tak som prišiel do cieľa relatívne "v pohode". Ale ako exkurzia je možnosť prejsť sa takýmto stanom veľmi prospešná, mal by ju absolvovať každý ironmanský začiatočník, aby porozmýšľal o tom ako si rozvrhnúť sily. Takt odporúčam :). Stanom som iba prešiel a zamieril som do druhého, ktorý sa mi páčil viac. Ten druhý bol žrací stan. Nabral som si z každého niečo, chvíľu posedel a pomalým, veľmi rozvážnym krokom som sa vybral do tretieho stanu, ktorý sa ovšem nachádzal asi tak o 5 výškových metrov nižšie ako nie predchádzajúce. Pre mňa neprekonateľný problém. Schody, ako ich len prejsť. Viacero ľudí sa mi ponúklo, že mi pomôže, ale ja nieeeeee :) hrdina, ja sám. Ešte že tam bolo zábradlie. Nejako som sa po ňom prešlphal dole a mohol som sa v tom treťom stane uchádzať o svoje bágle. Zobral som si ale iba jeden, ten s civilnými vecami, ostatné som tam ešte nechal, lebo som chcel počkať na kamarátov a odtlieskať ich do cieľa. A tak som si zobral veci, a zamieril dovnútra stanu, kde sa "podávala" masáž. Pri príchode ma vítal organizátor a pridelil mi dvoch drevorubačov. Hovorím si :"To snáď nie !!!" a spomínam si na mindráky s tým ako ma masíroval maurský drevorubač na Novom Zélande. To je smola, je tam taká kopa pekných bladých masériek a ja vyfasujem TOTO !!! Prečo??? Hneď chlapíkov upozorňujem na to, že to má byť very easy a potrebujem nohy aj chrbát. Oni že OK a tak sa pustili do práce. Bol som fakt príjemne prekvapený, drevorúbači odložili sekery a citlivými a fakt dobrými pohybmi so mňa spláchli tú najhoršiu svalovú bolesť. Fakt to vedeli a boli výborní. Veľmi som ich pochválil a už s menej ťažkou chôdzou som sa vybral zase naspäť k finish line.

Ešte som sa samozrejme zastavil znovu v žracom stane, kde som sa znova natankoval a zavŕšil som to niekoľkými zmrzlinami.

Potom som sa už konečne postavil k tej finishline a očakával som Petra, Mirka, Mildu a Ruda. Atmosféra bola celkom dobrá, hudba výborná a tak som zistil, že sa mi akosi mimovoľne roztancovali nohy :))). Jediné čo ma vyslovene sralo, bolo to, keď nejaký tatík bežal so svojimi detičkami do cieľa, vždy sa našiel nejaký idiot, ktorý ho chcel prednehnúť za každú cenu hoci aj meter pred cieľom a pokazil im cieľovú fotografiu a pritom dobre že nezvalcoval tie deti. Fúúúúj, hnus, hanba. Toto sú fakt blbci. Miesto toho aby zápasili o 854. miesto by mohli radšej trošku viac potrénovať a hneď by to bolo o 200-300 miest lepšie :).

Ale už je to tu vidí Peťa Budiša ako sa valí do cieľa. Vyzerá fajn. Odtieskam ho a letím za ním do cieľa. Nachádzam ho hneď za cieľovou čiarou, ale už tak fajn nevyzerá. Nevadí, on sa z toho dostane, veď mu zakričali: You are an Ironman!!! Za chvíľu dorazí do cieľa Mirek a o minútku Milda. Spolu ideme zase do žracieho stanu, oni jedia po prvý krát a ja čo ja viem ... tretí. Chalanom je nejako zima a tak to tu balíme a ideme domov. Ja idem tých 5km do hotela na bicykli a fakt mám čo robiť aby som tie dva malé brdky, čo boli trase behu vytiahol na najľahší prevod. Ale som v hoteli, odhadzujem všetky haraburdy, kukám na hodinky a zisťujem, že ešte stíham večeru a tak sa aj stáva. Upaľujem dole do reštiky a poctivo dopĺňam stratené kalórie.

No a konečne to mám za sebou, nakoniec musím priznať, že to bol celkom "Good job" , aspoň mám priestor na zlepšovanie :) a teraz začína zaslúžená dovolenka. Sľubujem, že sa budem správať ako typický návštevník Kanárskych ostrovov a nie nejaký priblblý ironman :)

Typický návštevník Kanárskych ostrovov dva dni po preteku :)

A ešte na záver pre Peťa a jeho rodinu, ak to náhodou budú čítať. Vďaka za všetko, vďaka vám mi bolo na Kanároch oveľa príjemnejšie. Proste bolo mi tam SUPER!!!

nedeľa, 30. mája 2010

IM Lanzarote - Run of march?


Toto je o tom ako nesmieš bežať keď chceš uspieť. Skončil som celkovo na 66. mieste, ale mal som úplne najhorší bežecký čas. Nikto predomnou nebežal horšie :))).

This is about how You can not run if You want to succeed :)

It was hot

Exceptionally hot

Special running technique

but far from optimum

I like those guys Mirek and Milda
That's the best on Ironman, everybody si happy after finish line, and other staf :)

štvrtok, 27. mája 2010

IM Lanzarote - Fire Mountains

Racing in lava fields - or Highway to hell?
watch and enjoy :)
it's the real Ironman lava , wind and fire :)))









streda, 26. mája 2010

IM Lanzarote - Mirador del Rio


Zopár fotiek, ktoré som urobil dva dni po preteku na trati. Začnem kopcom Mirador del Rio a cestou do cieľa.

Vrchol

Ešte raz

Týmto sa môžete kochať počas výšľapu nahor, pokiaľ sa vám nebude zatmievať pred očami :)

Je to proste nádhera

A je tu zjazd. Prvé dva kiláky sú po najhoršom asfalte aký som v živote videl :)

Sopky a sopky

a láva

V týchto miestach to fičalo

Ale miestami to na hrazde nešlo.

a záverečná.
Nabudúce prídu Fire Mountains a to je poriadna sila.





IM Lanzarote - Race report

Tak som sa pretrápil do cieľa štvrtého tohtoročného Ironmana. Aké to bolo? Ťažké. Ale po poriadku.

Bývam v hoteli Beatriz Playa, asi 5km od štartu. Som tu spolu s českým ironmanom Petrom Budišom a tak sa po raňajkách vyberáme spolu na štart. Spoločnosť nám robia jeho manželka Lenka a ich dve zlaté detičky. Lenka nás dovezie na štart a tam zvládame všetko potrebné, ako kontrola bicyklov, navlečenie sa do neoprénov, dokonca aj rozplávanie. Máme kopu, času, krásne nám to vyšlo, ale už je čas vybrať sa na štartovú čiaru. Na Lanzartote štartujú Pro aj Age Group spolu, tak mám trošku obavy, nakoľko prvá bójka je iba 160m od brehu. Predierame sa teda s Petrom už pomerne početným radom pretekárov dopredu. Po chvíli boja sa nám to darí, ja úplne dopredu, asi tak 30metrov pred prvých AG pretekárov k ostatným profíkom a Petr do predných radov AG - je výborný plavec.


A je tu štart. Upalujem do vody, skáčem, plávam, čo mi sily stačia. Viem, že na mňa sa zozadu valí hrozný dav nažhavených borcov a ja sa chcem vyhnúť poriadnej mastenici, akú som zažil pred 4-mi týždňami v Južnej Afrike. A darí sa mi. Po chvíli plávania, zisťujem, že je pokoj a iba minimálna premávka okolo mňa. Paráda, neustále som obklopený nejakými plavcami a tak sa vôbec nemusím starať o navigáciu, ale iba kladiem ruky do vody a plávam. More je pokojné, príjemné a mám pocit, že mi to pekne pláva. A tak sa dostávam do cieľa prvého z dvoch kôl. Kontrolujem čas, vychádza to tak na 55 minút. Po krátkom výbehu znova do vody a ešte jedno repete. Zase úplne v pohode, v znamení hesla, že na Lanzarote je plávanie naozaj iba predohra veľkej shou sa blížim ku koncu. A tak lezem z vody, vyzliekam hornú časť neoprénu a bežím do prezliekacieho stanu. Presne na timing matraci mačkám stopky. Plávanie 0:55:48 žiadna sláva, ale nemôžem byť nespokojný, proste štandard. V prezliekacom stane zhadzujem kompletne neoprén a pchám do dresu nejaké gely a anticrampy. Nič viac. Všetko ostatné mám na kole. Depo je tu strašne roztiahnuté a tak ku kolu tom mám hrozne ďaleko. Bežím teda bosý až niekde na koniec a tam ma čaká moj spešlík s nacvaknutými tretrami, prilbou a okuliarmi. Nasadám na kolo, mačkám garmina. T1 0:04:01. Fakt dlhé depo. Ale už sedím na koze a prvý kilometer využívam na ukľudnenie sa, obutie a pritiahnutie tretier. A potom už zaľahnem na hrazdu a začínam postupne pridávať. Asi od 3. kilometra začínam zbierať lepších plavcov. Nepočítam to, ale postupne idem dopredu a nikto cezomňa. Asi na 15. kilometri predbieham v stúpaní Bellu Bayliss. To je trošku skoro, nie? V Afrike to bolo až na 40. kilometri a minulý rok v Ebrune mala ona lepšiu cyklistiku asi o 20 minút. Po chvíli okrem iných predbieham aj Hillary Biscay, tá si to valí hore kopcom svojim ťažkopádnym štýlom v sedle ako parná lokomotíva :). Prichádza prvé tiahle klesanie a vietor do chrbta. Priam to letí, klesanie je skoro nepozorovateľné, ale pod 60km/h na tacháči nemám. Takže vietor je to poriadny. A tu ma predbiehajú prvý dvaja borci. Doslova preletia okolo mňa. Hovorím si, to nie je možné. Veď idem 60-kou. Ini ťahajú ako o dušu a tak to vyskúšam aj ja. A fakt to ide. Pritlačím na pedále, idem 53/11 s kadenciou 100+ a rýchlosť sa šlphá nahor. Zrazu idem ako tí rýchlici.

A máme tu koniec klesanie s vetrom, zatáčame a zase sa ide do kopca, vietor z boku - už je to horšie. Ale na pocit stále OK. Takto sa to vlečie asi až do 45. kilometra. Ten stojí za zmienku. Tu ma totiž predbieha štartové číslo 7 a to je Ain Alar Juhanson. Kde sa doteraz motal? Veď to je najrýchlejší cyklista z Havaja? V týchto miestach začína nepríjemné dlhé tiahle stúpanie v silnom protivetre a Juhansom sa mi začína vzďaľovať. Asi by som mu stíhal, ale stálo by ma to moc síl. A aj keď je to ako magnet, nechávam ho tak a ja si idem svoje. Už predbieham menej často. To, čo som mal predbehnúť som už asi popredbiehal a to čo je lepšie mi ušlo a tak asi pôjdem sólo jazdu. V týchto miestach už začína naozajstný boj. Stúpanie na Fire Mountains v lávových poliach je poriadna kláda, stúpa sa a fúčí do rypáka. Ale som hore a je tu zjazd dole. Dole kopcom jazdím radšej na istotu, ono dostať pecku od bočného vetra do predného Zippu 404 v 70-ke nie žiadna sranda :))). Aby som to nenaťahoval. Kto si myslí na Lanzarote, že na 90. kilometri cyklistiky je za vodou sa strašne mýli. Vlastne až tu začínajú poriadne stúpania na Mirador del Haria a Mirador del Rio. Toto sú naozajstné niekoľko-kilometrové clib-y a zjazdy tiež nie sú srandou, hlavne keď ich človek ide po prvý raz. Ale prešiel som ich, v kopcoch som zase predbehol Juhansona a v zjazdoch zase on mňa.


V podstate jeniný problém, ktorý som mal bola spadnutá reťaz, keď som zhadzoval z veľkej na malú niekde v prudkom stúpaní. Z Mirador del Rio je to v podstate stále dole :) .... až sa človek dostane zase takmer na úroveň mora niekde okolo 130 kilometra. No ale potom zase hore nejakých 400 výškových. Zo začiatku to ide nádherne, tak fučí do chrbta, že mierne tiahle stúpanie človek ani necíti. Ide to nádherne. Lenže je tu kruháč a to je prúser. Cesta sa stáča do protivetru a stúpa sa ďalej. Asi tak v 2-3% stúpaní zhadzujem na malú a bojujem s vetrom. Zaradené mám 39/23, na tacháči okolo 13km/h a točím a točím. Ale dostanem sa do Teguise a potom je to naozaj už iba z kopca, takmer 20 kilákov. Už sa nikam neponáhľam, v podstate mám dosť a šetrím sa na beh, točím len tak zo zotrvačnosti. Ešte som zabudol napísať. Od stého kilometra nepredbieham, ale som predbiehaný. Bláznivý zjazdári a výborný cyklisti, ale horší plavci sa dostávajú cezo mňa. Ale Juhanson nie, ten zostal za mnou :). A som v cieli cyklistiky. Za potlesku davov zosadám a bežím naboso takmer kilák do prezliekacieho stanu. Tam je to rýchle, nahodím ponožky, šiltovku, zoberiem jednu šlehu a bežím. Keďže sa ide na cyklistike iba jedno kolo, vôbec neviem koľko borcov je predomnou. Cyklistiku som dal za 5:22:40, pričom som nastúpal 2551metrov. Druhé depo som zvládol za 0:04:29. Rozbieham to tempom okolo 4:40/km, mohol by som aj výrazne rýchlejšie, ale to by nemalo asi dlhého trvania :). Bežím si v kľude, tepy sú na správnej úrovni okolo 140bpm a snažím sa držať štýl. Fakt mám pocit, že to dnes v tomto tempe môžem vydržať. Sranda je, že nie som schopný nikoho dobehnúť. Mňa postupne predbiehajú, ale ja nemám šancu. Súperi sú fakt dobrí, namakaní a zdá sa, že som tu najhorší bežec. Otočka prvého kola je až na méte 8,7km. Rozhodol som sa pred obrátkou počítať, koľko borcov je predomnou. Na otočke som zistil, že som 40. A to ma na tých úvodných 9-tich kilometroch predbehlo aspoň 6-7 pretekárov. Nič to, beží sa mi dobre a hovorím si, veď počkajte, ja si idem rovnomerné tempo, vy sa vystrieľate a ja vás potom predbehnem. To som sa ale strašne mýlil :))). Prvé kolo končím. Zase ma niekoľko ľudí predbehlo, ale ja iba jedného. Mám za sebou 17,4km a čakajú ma ešte dve kratšie kolá. Druhé kolo začínam ešte v pohode, ale cítim, že začínam spomaľovať. Je hrozne teplo, žiadny tieň a k tomu poriadne fúka. Cítim ako sa prehrievam, skracujem krok a odrazová sila je v čudu. Proste a jednoducho mi dochádza. Postupne spomaľujem. Jednotlivé kiláky idem za 5:01, potom za 5:08, 5:10 - takých je niekoľko. Hovorím si. Aj keď to bude po tých 5:10/km, tak som za polovičkou a maratón pod 3:30 dám. Lenže ja spomaľujem ešte viac. 5:25, 5:30, dokonca 5:40/km niekde na 30. kilometri. Tam presne mám priemer 5:00/km a viem, že to už pod 3:30 nebude ani náhodou, dokonca viem, že ani výsledná čas pod 10 hodín nebude. A to ma dosť mrzí, tu by som si to naozaj cenil. Nevzdávam to, nezastavujem ani na okamih a a stále bežím, aj cez občerstvovačky. Lejem na seba vodu, chladím sa hubkami, pijem všetko čo mi príde do cesty, colu, jonťák, vodu - všetko a žerem hnusné gely a anticrampy. Už sa fakt motám - 5:40/km už nie je beh, je to pochod, ale ja už viac nemôžem. Aj keď na chvíľu zrýchlim, vzápätí spomalím. Stále ma niekto predbieha a ja predbieham iba pretekárov, čo sú o kolo, alebo dve pozadu. Ale hovorím si, konečne ma nepredbehne aspoň žiadna baba. Ešte na otočke, nejakých 6km pred cieľom to tak vyzeralo, lenže zase som sa mýlil. Víťazka bežala ako z inej planéty a predbehla ma na 41. kilometri a druhá žena ma predbehla na 42. kilometri. Takže zase dve. Ach jaj. Ten môj nešťastný beh. Už som si myslel, že to trošku viem, ale nie. Je to stále zlé. Fakt nechápem, prevalilo sa cezomňa toľko Nemeckých svalovcom s úplne nebežeckými postavami, zavalití, svalnatí - nechápem. Ale už kopnečne vidím cieľ. Som rád, že to mám za sebou. Prebieham bránou v čase 3:39:21 a v celkovom čase 10:06:17.

O tom čo bolo za cieľovou bránou až nabudúce :).

nedeľa, 23. mája 2010

IM Lanzatrote - deň po

Tatiaľ iba veľmi stručne. Report skúsim napísať dnes večer, ale nič nesľubujem.
Jednou vetou: Kto chce zažit hardcore masaker, nech sa určite vyberie na Lanzarote. Tsam dostane o čo si žiada :))) .
Bolo to to naozaj tvrdé. Presne podľa očakávania, pohodové plávanie v úplne kľudnom oceáne, bez problémov. A potom prišla cyklistika, ktorá je tu poriadna kláda. Je to zrovnateľné s Embrunom. Nie sú tu také kopce a prudké nebezpečné ziazdy, ale zase je tu oveľa teplejšue a viac fúka. A kopcov je tu tiež kopa. Ale o tom neskôr. A beh? Alebo lepšie pochod? Ako sa to vezme. Bežal som, ani na sekundu som neprešiel do kroku, bojoval som, čo mi sili stačili, ale cca. od 22. km sa to zlomilo, doslova som bol uvarený na brutálnom slnku a spomaľoval som. Takže holé fakty:
Swim: 0:55:48
T1:0:04:01
Bike:5:22:40
T2:0:04:29
Run:3:39:21
Total:10:06:17
Umiestnenie : 64. celkovo , 17MPRO
Aj s týmto výsledkom by som bral slot na Havaj :)))
Podrobnejšie, keď budem mať viac času.
Vďaka za podporu.

piatok, 21. mája 2010

IM Lanzarote ..... deň pred

Len krátko, mám 15 minút do večere a to ja rád a veľa, takže tam musím byť načas :)
Som na mieste, veci sú v depe ........ :) Proste som pripravený, aspoň materiálne.
Na čo sa asi nedá pripraviť sú podmienky, ktoré nás čakajú. Je tu poriadne teplo, tak okolo 30 stupňov, ale teplota večer neklesá a dni sú tu dlhé. Takže to bude dlhý deň. Predpoveď je krutá teplo, bez oblakov. Ale hlavne tu fučí. Včera som sa pri testovacej jazde ledva udržal na kole a po tom, čo ma pri jazde na hrazde takmer prevalilo na stranu so to už radšej ani neskúšal.
Vlny sú primerané, zdá sa že oceán by mohol byť v pohode....... dúfam.
Fakt sa obávam, že to bude extrémne ťažký pretek, možno horší ako Embrunman, aspoň zatiaľ to tak vidím.
Idem do toho s obrovským rešpektom a dúfam, že to nejako prežijem ........ :)
Držte palce

streda, 19. mája 2010

Lanzarote updates ....... 5

Dnes, v stredu som ešte niečo potrénoval z každej disciplíny. Ráno 2 kiláky plávania, ktoré dosť boleli, jednak ja ráno jednoducho nevládzem a za druhé, bol to štvrtý plavecký tréning za posledných 5 dní. Potom zase upršaná cyklistika. Už tretí deň sa lopotím na bicykli po mokrých cestách v zime a vetre. Takže iba 30 kilákov, 7 rozjazd + 5 rýchlo + 3 voľne + 8 rýchlo + 7 vyjazdenie. Pôvodne som chcel ísť hneď bežať, nech to mám už konečne zasebou, ale strašne sa mi nechcelo. A tak som zasadol k počítaču, balil som sa ( čo chvíľu trvá) a pozeral som GIRO.

To že je Astana tým tupcov, to už dávno viem, ale že sú až tak sprostí to som si nemyslel. Takto zbabrať preteky ....... . A Evans, to je fakt smoliar. Zase je v tíme, kde nie je vôbec nikto, kto by mu pomohol. Liquigas? Najsilnejší tím na Gire? Tí to prekočovali už v 6. etape a dnes tomu nasadili vrchol. Ale škoda reči. Aspoň sa bolo na čo pozerať. Napokon som predsa len večer vybehol. Síce iba 4km, začal som pomalšie, ale postupne sa nohy predsa len dostali do obrátok a bol to za 15:20 - bez tepáka.

Takže hlásim dotrénované, zbalené a ráno o 6:00hod vyrážam do Prahy a odtiaľ priamo na Lanzarote.

Nie je to moc šťastné, že priletím až vo štvrtok večer a pretek je už v sobotu. Našťastie sa dá zaregistrovať aj v piatok ráno, lenže na opačnej strane ostrova v klube La Santa, vzdialenom cca. 40 kilákov. Ale vždy lepšie ako bývať v priamo v Race hoteli La Santa. Tam ubytovaní to budú mať komplikované zase v piatok poobede s vecami, ktoré musia zaniesť do depa na "našu stranu ostrova" a v sobotu pred štartom, kedy budú musieť absolvovať taktiež 40km autobusom, alebo autom na štart. Preto som radšej zvolil ubytko priamo v mieste štartu v Puerto del Carmen v Hoteli Beatriz Plazza.

Dúfam, že sa Islandská sopka do zajtra nezblázni a priletím v pohode.
Prihlásim sa, dúfam, až z Lanzarote snáď aj s nejakými fotkami.

Ešte ponúkam článoček v nemčine o preteku. Je tam vymenovaný zoznam favoritov, popísané trate a kadečo.

Tu je : http://www.tri-mag.de/index.php?option=com_content&view=article&id=3369:ironman-lanzarote-nervoeser-traum-vom-hattrick&catid=21&Itemid=140

Držte palce !!!

utorok, 18. mája 2010

Lanzarote updates ....... 4

V nedeľu som si dal totálny gaučing. Formula, Giro, hokej ........, fakt ma to bavilo, nič nerobenie je nádherná vec.
A začínam závodný týždeň:
Pondelok :
Dal som si krátky trojfázový tréning. Ráno som zistil, že predsa len chvíľu neleje a hneď som nasadol na kolo. Síce mokro, chladno, veterno, ale keď musíš, tak musíš ....... :)
Natočil som presne to, čo som mal v pláne, teda 40km na Tarmacu priemerkou 33,3km/h va 144 tepoch. Poobede som si dal voľnú 10-sinku na 150 tepoch za 42:00. Žiadne tlačenie na pílu, bez zameraný iba na techniku ...... :) .... aspoň sa o to pokúšam, ale znalec by asi strašne zaplakal :)
Poobede som musel s deťmi na plavecký tréning, potom ich zaviesť domov a potom som išiel plávať ja. Dva kilometre, nebola to žiadna sláva, ale ani totálna tragédia.

V utorok mám na programe voľnejší deň. To znamená dve fázy. Do obedu 2 km plávania. Celkom mi to išlo, že by predsa ..... :) ...... ????? Poobede, zase za mokra a zimy regeneračných 22km na kole ...... fakt len také točenie nôh. Priemer 27,5km/h na 115 tepoch.

Zajtra ešte potrénujem, chcel by som trojfázovo a balím. Vo štvrtok skoro ráno vyrážam autom do Prahy.
Ozaj potreboval by som poradiť. Kde sa dá v Prahe na letisku nechať auto. Myslím nejaký Long Term Parking. Aby to bolo strážené, bezpečné a nestálo to majland. Poraďte prosím, ak viete. Ďík.

sobota, 15. mája 2010

Lanzarote updates ....... 3

Po voľnom dni tu máme zase dva dni tréningu.
Piatok:
Je hnusne, prší, na bicykel sa nedá, idem teda plávať 2,5km. Stále je to trápenie, ale trošku sa musím aj kúpať.
Poobede predsa len prestáva pršať a tak hneď vyrážam na beh. Cieľom je bežať primerane rýchlo, ale tak aby som bol po behu v pohode. Na asfalte odkrúžim 14,4km v tempe 4:03/km s priemerným tepom 153bpm. To by na piatok stačilo.

Sobota:
Ráno sú suché cesty a tak neváham a okamžite ráno vyrážam na tréning. Chcem to mať rýchlo za sebou a hlavne zasucha. Hrozné, neznášam trénovanie hodinu od prebudenia, proste sa tak rýchlo neviem dostať do tempa a tak sa cítim úplne tvrdý. Navyše je na bicykli aj celkom zima a trvá tak 20 minút kým sa trošku zahrejem.
Vymyslel som si taký tréning 42km na kole v slušnom tempe, rýchle depo a rýchly krátky beh. 42km na kole som dal priemerom 37,3km/h na 143tepoch a hneď som odbehol 5-ku za 18:50 na 153tepoch. Ešte som 2km vyklusal a s výborným pocitom som sa vrátil domov. Poobede trošku hokeja so synom a potom plávanie 2,5km. Konečne som trošku cítil vodu, ale aj tak je to vo vode obrovské trápenie a hlavne ma to vôbec nebaví :)
Zase tu mám deň voľna a pritom by som ho vlastne vôbec nepotreboval, veď v podstate netrénujem. Ale že vraj odpočinok robí majstrov, tak si radšej predsa len oddýchnem, veď ma čaká náročný týždeň s cestovaním, zakončený Ironmanom ..... :)



štvrtok, 13. mája 2010

Lanzarote updates ....... 2


Keďže sa treba na pretek poriadne pripraviť, nie je nič lepšie ako vygoogliť si zopár reportov z preteku a dozvedieť sa, do čoho vlastne človek ide.
Neviem síce, či sa to bude chcieť niekomu čítať, ale možno niekedy v budúcnosti, keď sa tam niekto bude chcieť vybrať tak sa to môže zísť.
A keď už nič iné, tak je to aspoň trošku precvičenie z cudzích jazykov :)

Ako prvý vám ponúkam naozaj perfektne spracovaný report Jima Aifandisa s množstvom detailov o cestovaní, pobyte a hlavne o preteku.
Nech sa páči :
http://jimaifandis.com/ja_iml06.htm

Tu vám ponúkam pohľad "nezničiteľnej mašiny" Hillary Biscay (je to taká poriadne ukecaná americká babenka, mám pocit, že bez skype sa ani nepohne :)) Ternto krát nie z preteku ale "inšpekcie cyklistickej trate". Takže sa mi ujde vo vode a dúfam, že ju čoskoro ofúknem na bicykli :)
Tu je to :
http://hillarybiscay.com/wordpress/?p=2747
http://hillarybiscay.com/wordpress/?p=2755
http://hillarybiscay.com/wordpress/?p=2766
http://hillarybiscay.com/wordpress/?p=2776

Do tretice vám ponúkam report švajčiarskeho hobíka s vynikajúcou cyklistickou výkonnosťou
http://www.family-weilenmann.net/Sport/2007/IM-Lanzarote07.htm

Tak prajem príjemné čítanie ............ :)

Trénujte bombarďáci, sezóna klope na dvere ........ :)

Ječmínku, tak som ti tam pridal detail z tej istej fotky :)
Je tam šiška ako hrom. Je to klasický čierny odľahčený, nie aero, ten mám na koze

streda, 12. mája 2010

Lanzarote updates ....... 1

Tak som si zase potrénoval po tých 3 dňoch núteného pauzovania.
Cítil som sa celkom fajn a tak som sa do toho trošku oprel :)

V utorok som si bol zaplávať, ale iba voľne 2kiláčiky, tento rok mi to pláva úplne zle, tak to už ani nesilím, a len si proste zaplávam, aby som to nezabudol.
Potom nasledoval 15km bežecký cross. Nijak moc som to nesilil, ale bol som spokojný. Neskôr poobede som si ešte dal 67km na tarmacu na mierne kopcovitom profile s priemerkou 34km/h.

V stredu som najskôr išiel na bicykel. Tento krát na Transition. Po dvojkilometrovom rozjazdení som sa do toho trošku oprel a vo veternom počasí som si dal tempových 64kiloetrov s priemerkou 38,3km/h, ale s rezervou a 5km vytočenie nôh. Dostal som potom hrozný hlad a tak som zbaštil naraz dve pizze a to sa potom dosť naprd beží. Počkal som teda aspoň dve hodinky a vyrazil. Brucho stále plné a ani nohy neboli zrovna najčerstvejšie. A tak som odbehol cestných 14,4km v tempe 4:27/km, proste tak aby som sa pri behu cítil pohodlne a zase sa neodpálil. Z tohto behu nemám práve dobrý pocit, chcel som bežať aspoň 4:20/km, ale nevadí ........., nabudúce :). Cítim sa fajn aj po týchto dvoch dňoch.
Teraz ma čaká deň voľna. To bude paráda :)

utorok, 11. mája 2010

Zopár chaotických riadkov ...

Ďakujem Vám za podnetné pripomienky. Fakt si to cením, človek naozaj potrebuje nejakú spätnú väzbu, lebo sám človek nemusí rozpoznať, že niečo nie je v poriadku. Ešte raz vďaka.

Dovolím si ale napísať aj môj názor.
Ja si myslím, že v príprave na túto sezónu som mal systém a poriadok a povedal by som ukážkový, žiadne pocity, ale tvrdý plán s jasným cieľom. Žiadny chaos. Doteraz, myslím do Afriky sa salo pripravovať sa podľa nejakých jasných schém, na všetko bolo pomerne veľa času, ale to už teraz nie je. Je normálne, že som mal nejaký útlm, ktorý vyplýval ani nie z prílišného tréningu, ale skôr nepravidelnej životosprávy a nikotínového šoku počas Africkej cesty + chaotické cestovanie. Toto by bolo na dlhé vysvetľovanie. Momentálne sa nachádzam v štádiu, keď sa začínam pohybovať na neprebádanom poli, teraz budú už iba preteky, žiadny čas na serióznu prípravu, proste len ťažiť z toho, čo som doteraz systematicky nadobudol, a robil som to tak, aby to vydržalo celú sezónu.

Neviem, prečo je môj tréning nesystematický? Ani si nemyslím, že trénujem veľa. Veď niektoré juniorky v ČR trénujú aj 2x viac ako ja. Prečo si to myslíte, veď nikto okrem mňa nevie ako trénujem, nikde to nezverejňujem, ani intenzitu, ani objemy ........ :) Veď je to tajné, nie :))))

Ale vážne. Jediné, čo som snáď tento rok zverejnil, tak aby sa to dalo aspoň z časti nazvať "normálna informácia o tréningu" je týždeň po IM South Africa. Tento týždeň bol naozaj nesystémový, vedel som o tom, ale jednoducho niekedy je pre mňa dôležitejšie, vypnúť hlavu, odložiť sporttester a proste sa kochať. A pritom napríklad točiť pedálmi. Pre mňa je to naozaj veľká regenerácia, hlavne psychická a pokiaľ sa pri tom človek cíti aj fyzicky OK, tak prečo nie ....... :). Pre mňa osobne je pocit z výkonu a tréningu ďaleko viac ako výsledok v holých číslach. Robím tento šport práve pre tento pocit, určite nie pre nejaké neustále lámanie osobákov a výsledky sú až na druhom mieste.

Čo je v tejto sezóne nesystémové, možno aj naivné, ten môj bláznivý plán. Uironmenovať sa do alelujaáááá .... :). Ale keď už som to raz povedal, nechcem cúvnuť. Preto som si povedal, že obetujem tento rok len pretekom so žiadnym excelentným výsledkom, nakoľko pri tomto plánovanom množstve pretekov to ani nie je možné. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale už je to tam ... :) Ak sa to podarí, bude to veľká skúsenosť, priam "gulervúca", a ak nie, tak to bude veľké ponaučenie - tiež gulervúce ..... :)

Napísal som, že teraz tréning bude iba o intenzite (takej primeranej) a oddychu. Myslíte, že je to zlé? Ja si zase myslím, že je to jediný spôsob ako udržať výkonnosť a rýchlosť na akej takej úrovni.

Ale už moc kecám, asi to moc prežívam ..... :). Ale prežívať to musím, veď je to môj život :).

A tréner. Prečo nie? Ale kde? Ako? Cez internet? To sa mi nevidí. Čítať knížky, prečítal som ich kopu, článkov, múdrostí ako na to.

A potom vidíte vo výsledkoch, že McCormac na za posledné 4 preteky 4x DNF. Prečo? Nahovno trénuje? Má nahovno trénera? .... Prečo? Tretine profíkov je počas Irona zle, grcajú, ani len nevlezú do vody, zase prečo? Kto za to môže, všetci majú trénerov a more z nich ide od 10-tich k piatim. Prečo to zázrační tréneri nevyriešia ..... . Prečo?

Asi preto, že je to oveľa komplikovanejšie, ako sa to navonok zdá .... :)

Moje nervy, ale už trepem, ja by som toho ešte popísal .... ale už budem radšej držať hubu.

Strašne som si pri tom uľavil a mám hroznú gulervúcu chuť do tréningu a do pretekov. Dnes musím ešte vydržať, ale zajtra, zajtra si tak naložím ...... strašne sa na to teším, konečne sa poriadne vybujačiť na tréningu a potom na pretekoch. Už sa to blíži a s tým aj moja chuť poriadne si zapretekať, konečne v poriadnych kopcoch a v poriadnom teple, tak ako to má byť ..... :)

Ešte raz veľká vďaka za všetky vaše príspevky. Možno si myslíte, že som arogantný, egocentrický magor, .... . Ja vaše názory fakt počúvam, analyzujem, beriem ich vážne a snažím sa poučiť ....... :)

Dúfam , že Islandská sopka nebude blbnúť a na Kanáre sa dostanem ........

Ale ak ma niekto chce trénovať ...... :))), žiadny problém, budem rád a rád sa o tom porozprávam .......????????????

nedeľa, 9. mája 2010

Voľný víkend

Toto to už dávno nebolo. Za sobotu a nedeľu odtrénovaná čistá nula. Nevadí. Možno to bude k niečomu dobré.

V každom prípade sme sa mali fajn. Víkend sme strávili na inlinoch a pri ping-pongu. V nedeľu sme sa vybrali na námestie a bolo tam fajn. Vybrali sme sa podporiť míting SDKU-DS na čele s Mikym Dzurindom ako aj si vypočuť celkom fajn koncert Peťa Cmoríka s Gladiátorom. Deti pri tom krúžili na korčuliach a my sme sa fajn bavili ............... :)

S Mikym sme prehodili pár slov o behu a daroval mi knihu rozhovorov s Milošom Zemanom s venovaním :)

Nie a nie prestať - big fun :)
Šarkani
Malo to fakt gule :) Žiadne párky s pivom, ale inteligentná zábava a slušní ľudia ....

sobota, 8. mája 2010

Up and Down.

Teraz je to ako na hojdačke. Výborné dni sa striedajú s hroznými. Asi aj na mňa prichádza únava :)))). Je toho ako si veľa. Neustálem cestovanie, stres, tréning a k tomu aj nejaké tie preteky. A bude ešte horšie. Doteraz sa to začne sypať jedno za druhým. Tento týždeň bol celkovo dosť nepodarený. Namiesto nedele som pricestoval až v pondelok. A ako to u mňa chodí, hneď som chcel všetko dohnať. A tak som hneď v utorok nabehol na plaváreň a začal makať. V stredu ráno som si dal brútálny kopcovitý 23km kros v daždi a blate na plné pecky a zase plávanie. A bolo to tu. Večer mi začalo byť poriadne zle, v noci zimnica a celý štvrtok som sa ledva hýbal. Na tréning ani len pomyslenie. Ale v piatok ráno ráno sa zdalo zase všetko v absolútnom poriadku. A tak zase. Ráno plávanie. Ešte pred obedom som stihol 50km na kole a to poriadne rýchlych, v mierne kopcovitom teréne s priemerom 34km/h. Konečne som išiel prvý krát v tomto roku na svojom najobľúbenejšom bicykli - Tarmacu, tento krát vytuningovanom o nové Mavic-y Ksyria SL a samozrejme o prevodníky Rotor, ktoré už mám na všetkých bicykloch. Išlo to úpne samo. A potom som ešte chcel vyklusať 10kilometrov. Začal som len tak podľa chuti, Garmin odpípal prvý kilák za 3:50 a tak som to udržal až do konca. Takže 10-na bola za 38:30 a s výborným pocitom.


Trošku som sa pohral deťmi a išiel som na angličtinu. A tam to znova prišlo, totálna slabosť, zostala mi poriadna zima a začala stúpať asi aj teplota. Proste mi bolo zase totálne naprd. Takže raz dobre, a potom zase úplne zle. Asi to bude chcieť viac voľna, lebo inak by to nemuselo skončiť dobre. A tak som sám seba presvedčil, že najlepšie bude dať si 3 dni totálny veget. A tak vegetím. Aspoš sa trošku viac povenujem deťom, gitare .......... :))).


V sobotu ráno sme sa teda s deťmi vybrali do obchodu kúpiť obom kolieskové korčule. A že voľno :)))) K to neskúsil nevie. Za deň naučiť obe deti 5 a 7 ročné jazdiť na inlinoch. Ale zvládli sme to. Jazdia už výborne. Fakt mám z toho radosť, pozerať na to ako im to odvaľuje :). Dokonca aj sa s Dankou sme si obuli inline-y po asi dvoch rokoch. A tak sme celá rodinka mastili tento podivný "šport".
No nič nezostáva nič iné iba dúfať, že sa dám do kopy, za 13 dní je tu ťažké Lanzarote, tak dúfam, že sa spacifikujem. Držte palce.
Ešte jedna vec. Vymyslel som si taký plán. Po tých troch dňoch voľna skúsim režim. Dva dni tréning, deň voľna. A keď to nepôjde, tak dokonca deň tréningu, deň voľna. Všetko iba intentitu, a krátko, žiadny zbytočný balast :). Čo vy nato?

streda, 5. mája 2010

IM Južná Afrika - záver

Fakt nemám čas na nejaké vypisovanie blogu. Nestíham už takmer nič a to sou dva dni doma z Afriky.
Tak len aby som to celé nejako rýchlo ukončil.

Supernova v zložení Marek a Jožo má za sebou ďalšiu misiu. Cieľš je splnený na 50%, nabudúce sa bude musieť Mareček viac snažiť.

Nepísal som nič o tom, čo bolo pred pretekom, ale aj tak už je to neaktuálne. Niečo sme potrénovali, hlavne veľa jedli, grilovali stejky ..... . A tak.

Po preteku sa náš pobyt zmenil na objemové sústredenie. Mareček nech si napíše za seba. Ja som hneď na druhý deň po preteku dal regeneračných 60km na kole.

Druhý deň bolo voľno s poldennou návštevou parku Kragga Kamma. Pokukali sme tam kopu zverov a boli sme z toho celkom happy.


 
V stredu bol zase tréningový deň.
Doobedu 83km ale už priemerkou 34km/h a poobede regeneračných 8 bežeckých kilometrov v tempe 4:31/km.


Vo štvrtok sme sa opäť vybrali do parku, teraz pre zmenu Sea Wiew. Tento part je hlavne zameraný na levy. Je ich tam hrozná kopa, ale dajú sa tam vidieť aj tigre a všakovaké bylinožravce.
Hneď po návrate z parku som ešte stihol 33km na kole priemerkou 32,5km/h s následným výklusom na 7km v tempe 4:33/km.


V piatok som si naplánoval dvojfázovú cyklistiku.
Doobedu som si dal 68km priemerkou 33,0km/h. Potom nasledovala jedna pizza v Port Elizabeth a hodinové váľanie sa na pláži. Potom druhá pizza a druhý tréning. Ten bol 56km priemerkou 35,4km/h. Večer sme ešte stihli výábornú večeru so suši, a inými somarinami ako je pivo, írska káva a nejaké domáce frťany. Pretiahlo sa to až do soboty 1:30hod, Maraček ťahal až do 4:00hod.


V sobotu bol deň odchodu. Ale ja som si ešte chcel zabehať, ale nejako to nešlo. Bol som nevyspatý a tak z toho bolo iba 9km v tempe 4:25/km.


Potom sme sa už iba rýchlo dobalili a ponáhľali na letisko.
A tu začína naša ďalšia cestovacia odysea. Kto si myslí, že naša cesta do Afriky bola komplikovaná, tak sa poriadne mýli. Až toto bola sila. Pri čekingu nám oznámili, že naša rezervácia letu do Johanessburgu bola zrušená. Nikto ná nevedel povedať, prečo a kto to urobil, proste bolo to tak. A tak sme čakali a dúfali, že niekto nestihne litadlo, aby sme mohli nastúpiť, lietadlo bolo totiž úplne plné. Našťastie sa to podarilo a na poslednú chvíľu sme nasadli. A sme v Johanessburgu. Tam máme 5 hodín času, čeking v pohode, lenže lietadlo nie a nie priletieť. Nakoniec priletelo, ale máme meškanie viac ako hodinu. A to už vieme, že je prúser. V Dubaji máme na prestup hodinu a 40 minút, lenže s týmto meškaním, sa to proste nedá stihnúť. Nič to. Letíme a prilietame do Dubaja asi 35 minút pred odletom. Letíme cez kontroly, nachádzame gate a stíhame. Máme ešte 15 minút. LENŽE. Chlapík nás zastavuje a hovorí, že nemôžeme nastúpiť. Okolo nás ešte prechádzajú posledný pasažieri, tí môžu, ale my nie. Oni už vedeli, že naše lietadlo má meškanie a tak nám automaticky rebookli netenky na nasledujúci deň. Fakt nahovno. Lietadlo pred nami, my nesmieme nastúpiť a tak sa z dlhým nosom poberáme na customer service. Tam nám ponúkajú 4 hviezdičkový hotel s plnou penziou v meste, lenže nám sa tam nechce!!! Ale nemáme na výber. A tak sa pretĺkame cez všetky tie pasové kontroly a eye scany až sa ocitáme po ceste autobusom v hoteli. Hotel je v poriadku, pekný, super kuchyňa, bombové veľké izby .... . Keď už sme tu teda uviazli, tak si na poobedie objednávame poznávací zájazd po Dubaji. Je to na 4 hodiny a vidíme všetko to, čím sa Dubaj pýši. Umelý ostrov v tvare palmy, najvyššiu budovu sveta, najdrahší hotel so siedmymi hviezdami, pláže, metro, klimatizované autobusové zastávky, dve múzeá a zlatý trh. Akosi to ale na nás nemôže urobiť dojem. Pre mňa osobne je Dubaj mesto bez duše, chladné, nudné, nezáživné. Nič tu nie je ich vlastné, všetko je tu importované v štýle, veď my si to môžeme dovoliť, my na to máme ..... . Je to hrozne smiešne, krátkozraké, pre mňa osobne úbohé. Ale nejako som to prežil a večera v hoteli bola fantastická. Potom som si pustil dva diely Cimrmana v podaní Svěráka a spol a zaspal som. Skrátim to. Na druhý deň už všetko prebiehalo ako malo a tak s jednodňovým meškaním sme sa dostali nakoniec domov.


 
Bola to fajn misia. Marečku vďaka za gulervúcu, masívnu spoločnosť, zase si ma v mnohom obohatil :)))

Veľká vďaka aj Curtovi, ktorý sa o nás staral priam neuveriteľne, bol nám 100% k dispozícii, všade nás vozil, kŕmil, proste bol dokonalý ......

A čo teraz. Našťastie som po preteku poriadne potrénoval, hlavne cyklistiku a tak sa môžem teraz sústrediť na behanie a plávanie. Veď za dva týždne už valím na Lanzarote. Inak som takmer zúfalý, dostať sa tam nie je žiadna sranda, už som mal booknuté super letenky, ale nakoniec vysvitlo, že mi nemôžu zobrať bicykel a tak to vyzerá, že budem musieť ísť s Fischerom z Prahy na regulérny týždňový pobyt s dovolenkármi. Ale aj s Mildom :))) - to bude srandy :))) Blbé je to, že tam dorazím vo štvrtok a to je vlastne iba deň pred pretekom a budem tam musieť tvrdnúť 5 dní po preteku. Váľať sa pri hotelovom bazéne, to zase bude nuda .... . Tak to si zase radšej poriadne potrénujem v kopcoch ......... , možno. Všetko sa ešte uvidí :).