pondelok 31. mája 2010

Tak ešte niečo o tom ako to bolo za finish line.



Domotal som sa teda do cieľa. Počas behu som bol na seba trošku naštvaný, že to jednoducho nejde .... teda myslím zrýchliť. Nohy som mal úplne drevené, absolútne žiadna sila v odraze, takže som nevládal zrýchľovať ani dole kopcom.


Po prebehnutí cieľom som naplno pocítil ako moc bolí Ironman. Nohy som vôbec nevládal zohnúť a chodil som ako bionic. Hneď som zamieril do prvého stanu, v domnení, že je to masážny stan. Nebol. Bol to poľný lazaret. Asi 50 lôžok, takmer všetko obsadené, a všetci s nepríčetnými pohľadmi napojený na infúzie. Takto sa bojuje o Havajské sloty - až do mŕtva. Ja som sa takto zmŕtviť nedokázal, jednoducho sa prejavila únava, klesol mi tep počas záverečných kilometrov až niekde k 128bpm a tak som prišiel do cieľa relatívne "v pohode". Ale ako exkurzia je možnosť prejsť sa takýmto stanom veľmi prospešná, mal by ju absolvovať každý ironmanský začiatočník, aby porozmýšľal o tom ako si rozvrhnúť sily. Takt odporúčam :). Stanom som iba prešiel a zamieril som do druhého, ktorý sa mi páčil viac. Ten druhý bol žrací stan. Nabral som si z každého niečo, chvíľu posedel a pomalým, veľmi rozvážnym krokom som sa vybral do tretieho stanu, ktorý sa ovšem nachádzal asi tak o 5 výškových metrov nižšie ako nie predchádzajúce. Pre mňa neprekonateľný problém. Schody, ako ich len prejsť. Viacero ľudí sa mi ponúklo, že mi pomôže, ale ja nieeeeee :) hrdina, ja sám. Ešte že tam bolo zábradlie. Nejako som sa po ňom prešlphal dole a mohol som sa v tom treťom stane uchádzať o svoje bágle. Zobral som si ale iba jeden, ten s civilnými vecami, ostatné som tam ešte nechal, lebo som chcel počkať na kamarátov a odtlieskať ich do cieľa. A tak som si zobral veci, a zamieril dovnútra stanu, kde sa "podávala" masáž. Pri príchode ma vítal organizátor a pridelil mi dvoch drevorubačov. Hovorím si :"To snáď nie !!!" a spomínam si na mindráky s tým ako ma masíroval maurský drevorubač na Novom Zélande. To je smola, je tam taká kopa pekných bladých masériek a ja vyfasujem TOTO !!! Prečo??? Hneď chlapíkov upozorňujem na to, že to má byť very easy a potrebujem nohy aj chrbát. Oni že OK a tak sa pustili do práce. Bol som fakt príjemne prekvapený, drevorúbači odložili sekery a citlivými a fakt dobrými pohybmi so mňa spláchli tú najhoršiu svalovú bolesť. Fakt to vedeli a boli výborní. Veľmi som ich pochválil a už s menej ťažkou chôdzou som sa vybral zase naspäť k finish line.

Ešte som sa samozrejme zastavil znovu v žracom stane, kde som sa znova natankoval a zavŕšil som to niekoľkými zmrzlinami.

Potom som sa už konečne postavil k tej finishline a očakával som Petra, Mirka, Mildu a Ruda. Atmosféra bola celkom dobrá, hudba výborná a tak som zistil, že sa mi akosi mimovoľne roztancovali nohy :))). Jediné čo ma vyslovene sralo, bolo to, keď nejaký tatík bežal so svojimi detičkami do cieľa, vždy sa našiel nejaký idiot, ktorý ho chcel prednehnúť za každú cenu hoci aj meter pred cieľom a pokazil im cieľovú fotografiu a pritom dobre že nezvalcoval tie deti. Fúúúúj, hnus, hanba. Toto sú fakt blbci. Miesto toho aby zápasili o 854. miesto by mohli radšej trošku viac potrénovať a hneď by to bolo o 200-300 miest lepšie :).

Ale už je to tu vidí Peťa Budiša ako sa valí do cieľa. Vyzerá fajn. Odtieskam ho a letím za ním do cieľa. Nachádzam ho hneď za cieľovou čiarou, ale už tak fajn nevyzerá. Nevadí, on sa z toho dostane, veď mu zakričali: You are an Ironman!!! Za chvíľu dorazí do cieľa Mirek a o minútku Milda. Spolu ideme zase do žracieho stanu, oni jedia po prvý krát a ja čo ja viem ... tretí. Chalanom je nejako zima a tak to tu balíme a ideme domov. Ja idem tých 5km do hotela na bicykli a fakt mám čo robiť aby som tie dva malé brdky, čo boli trase behu vytiahol na najľahší prevod. Ale som v hoteli, odhadzujem všetky haraburdy, kukám na hodinky a zisťujem, že ešte stíham večeru a tak sa aj stáva. Upaľujem dole do reštiky a poctivo dopĺňam stratené kalórie.

No a konečne to mám za sebou, nakoniec musím priznať, že to bol celkom "Good job" , aspoň mám priestor na zlepšovanie :) a teraz začína zaslúžená dovolenka. Sľubujem, že sa budem správať ako typický návštevník Kanárskych ostrovov a nie nejaký priblblý ironman :)

Typický návštevník Kanárskych ostrovov dva dni po preteku :)

A ešte na záver pre Peťa a jeho rodinu, ak to náhodou budú čítať. Vďaka za všetko, vďaka vám mi bolo na Kanároch oveľa príjemnejšie. Proste bolo mi tam SUPER!!!

2 komentáre:

keket povedal(a)...

hi there, i was blogwalking and it seems ur blog contains something about traveling,, but unfortunately i don't understand the meaning :)
nice blog!

SHOCKER :) povedal(a)...

dear keket
it is very difficult to explain what is this blog about....because Ironjozef is very special animal - he lives only for food, training and sometimes family and kids....but they are not too important.... :)

anyway - you are on the right place :)