Oravaman 2013 - race report

Toto nebude ľahké písanie ... a asi by bolo dobré rozdeliť článok na race report a sociálno-spoločensko-alkoholicko-turistickú časť.
Takže Race-report ...
Po minulotýždňovom hroznom trápení na Slovakname 113 s krycím názvom "Batman" som neočakával žiadne zázraky ... Na Oravu sne vycestovali už v utorok a to netradične dvoma autami ... osadenstvo prvého Ja, Jeff a Alex, druhého Danka, Jožko a Margarétka ... logisticky komplikované, ale o to väčšia zábava sa dala očakávať ...
Hneď na druhý deň ráno sme si s Jeffom prešli cyklistickú trať ...  a aby nebolo málo tak radšej 2x ... teda od penziónu Probiskô na štart a potom celú trasu a zjazd naspäť ... nejakých 92kilákov .... potom sme až do preteku robili všelijaké hovadiny ako každovečerný tenis a hlavne večrno-nočný ping-pongový turnaj ... čo, ako sa neskôr ukázalo, nebol až taký dobrý nápad, lebo v piatok ráno som sa zobudil s neskutočnou svalovicou na pravej ruke ...
Ale dosť bolo rečí okolo ... pred pretekom bolo všetko ako býva a ja som iba v kútiku duše dúfal, že počas preteku bude ako ešte nebolo ... :)
Ešte pred pretekom som oznámil Vladovi Barónovi, ako komentátorovi konečné poradie v cieli ... Jurkovič, Polanský, Vabroušek, 4. možnoVrábel ak mu nedôjde ako pred týždňom :) ... a mohli sme ísť do roboty...

Hneď po štarte sa oddelil ako blesk Šimon Žáčik a za ním osamotene nie príliš ďaleko od nás plával Dan Polanský. Potom sme nasledovali my ... silná skupinka triatlonistov ... Pavel Mužíček, Filip Kristl, Tomáš Jurkovič, Jozef Tomašovič, Peťo Vabroušek a ja ... Tak sme si tam celý čas nejako člnkovali a v celkom slušnom tempe a zároveň na krásu sme sa dostali do konca tejto dvojkilometrovej povinnej jazdy ....
Na pretekoch tohto typu, kde sa zídu triatlonisti, kanoisti, lyžiari, cyklisti, skialpinisti a ja ešte neviem aký -sti je hlavne vo vode krásne vidieť kto je kto ... za nami veľká diera a potom ešte nejaký triatlonisti (Legendo sorry ale plával si nejako pomaly, nie?) a potom ešte väčšia diera a ostatní XX-sti...

 

V depe som bol akýsi šuchtavý ... a opúšťal som ho posledný zo skupiny... dokonca ešte aj Vabrouch ma predbehol ... hovorím si v prvom depe sa tento pretek nerozhoduje a tak pohodička ...
Na prvých 3 kilometroch sa snažím nejako upratať na kosačke ... obuť sa, vydýchať a ide sa na to ... Docvakávam si Peťa a predbiehame Pavla Mužíčka ... zozadu sa približuje Filip ... toho zase odtrhávame pri prvom kopci ... je tu zjazd a Huty. Huty sú nenáročné stúpanie s profilom 2km kopec, kilometer rovina a 3km kopec ... začíname s Petrom spoločne ale každý si ide svoje ... trošku sa mu vzďaľujem ... na vrchole kopca je to asi 40 sekúnd ... ešte v prvej časti Hút predbieham Šimona Žáčika ... na vrchole už vidím Joža Tomašoviča iba asi 200m predo mnou ... teraz nasleduje zjazd, ktorý je zo začiatku celkom v pohode, iba záver je prudký s dvoma zátačkami ... cesta je ale mokrá a tak idem radšej opatrne ... tu mi Jožo uniká ale viem, že ešte nejaké tie kopce prídu.
Blížime sa na otočku okolo kužeľa a vidím, že v čele je Dan Polanský so slušným náskokom na Tomáša Jurkoviča. Dan má predo mnou náskok asi 3 minúty ... potom už vidím Joža Tomašoviča asi tak 30 sekúnd predo mnou a za mnou tak do 40 sekúnd Peťo Vabroušek ...

 

 

Takto prichádzame znovu do Zuberca a začíname stúpanie na Ťatliakovu chatu. Toto stúpanie je dlhé asi 12 kilometrov a jeho zákernosť je v tom, že je stále prudšie a prudšie. V podstate prvých 8 kilometrov trať stúpa len veľmi málo ale potom, keď už má človek toho tak akurát plné brýle to príde ...8 - 10 - 12% ... a kto pošetrí, ten tam môže získať a kto vyplytvá - skape :).
V tomto duchu pristupujem k tomuto stúpaniu ... už dva krát som videl ako vytvrdli borci predo mnou v predchádzajúcich ročníkoch v závere stúpania ( nezabudnuteľný bol hlavne meandrovitý pohyb Paľa Šurdu v prvom ročníku ale aj jazda Paľa Šimka o rok neskôr nebola v závere moc rýchla ...)

 

Niekde asi 6km pred koncom cyklistiky predbieham Joža Tomašoviča ale vidím, že Vabrouch chytá druhý dych a ide ako dobre namazaný stroj ... nenápadne sa blíži a je za mnou asi už iba 15 sekúnd ... idem si aj tak stále svoje a v závere v najprudších stúpaniach zase Petrovi unikám.
Je tu koniec cyklistiky s Peťom sa ešte stretnem v depe, prehodíme zopár slov, ako že dobré to je a tak ... ja mu hovorím, tak je to jasné ... ja budem štvrtý a ty tretí ... a vybieham, Peťo kúsok za mnou.
Asi po 100metroch mierneho stúpania začína veľké stúpanie ... ale snažím sa bežať, pokiaľ neprichádzajú úseky kde to fakt nemá zmysel ... asi po pol kilometri stretávam celú moju rodinu ako sa štverajú na vrchol ... od prekvapenia, že ma už vidia ma ani neodfotia :) ale aspoň mi zakričia , že Peťo je za mnou  dosť ďaleko ... lenže ako ďaleko je aby to bolo dosť???

 

A tak valím hore, bežím asi 2/3 stúpania ... pod vrcholom vidím ako asi to rozdávajú bok po boku Tomáš Jurkovič a Dan Polanský ... v podstate sú kúsok predo mnou .. ale v tom kopci sú to 3 minúty ...
Viem že 3 minúty ani na jedného z nich nestiahnem a tak sa sústreďujem na boj o tretie miesto ... dosť mi to pripomína minuloročný pretek. Tam som pred cieľom cyklistiky predbehol Paľa Šimka, ale on mi ukázal ako rýchlo sa dá vybaviť depo, znovu som ho dobehol, aj predbehol v stúpaní, ale v zbehu nasadil také tempo, že som ho za chvíľu už ani nevidel ... bola hmla :) a tak som bol na behu porazený a prišiel som na 3. mieste
... čo by som dnes dal za to tretie miesto ... stále mám v pätách jedovatého Vabroucha ... od začiatku preteku, od prvého záberu vo vode, nikdy sme sa nevzdialili na viac ako minútu ... tuším, že číha na mňa ako ťažký predátor na kalkuluje, kedy ma zožerie ...už som videl tých jeho majsterštuekov dosť na to aby som si vedel predstaviť čo bude ... už som na vrchole Rákoňa aj ja ...

 

 

Vabroucha nevidím a mastím dole ... nevzdávam to, stále sa snažím v klesaní bežať čo to dá, alebo skôr čo terén dovolí ... dva krát aj dosť zle stupím, ale viem ako to chodí ... vyvrtnutá noha bolí iba 10 krokov, tých je najhorších ... potom sa to urovná a v tomto hesle zbieham terénnu časť ... Petra nevidím, lebo terén je členitý, ale viem, že je niekde tam, sústredený a odhodlaný ... už iba posledné drevené mostíky, sú mokré, tak radšej opatrne  a som na asfalte.
Na asfalte okamžite zrýchľujem na max. to je v tomto prípade pod 3:10/km, asi po 300m sa obzerám a vidím červený element s blonďavou hlavou ... asi je to on, normálne mu vidím iba chrbát a tak som si zpredu nie celkom istý ... ale som, kto iný by to bol ... nie je ďaleko, odhadom 40 sekúnd a ten, kto videl Peťa skákať jeho "Vabrouchy" tak vie, akú frekvenciu mojich myšacích krokov som musel vynakladať ... je to tu, značka 3 kiláky do cieľa, je zase kúsok bližšie, ale dnes to nevzdám, keď to neposeriem v hlave, tak to nohy a srdce vydržia ... 2 kiláky stále je to možno 150 metrov, ešte môžem, našťastie sa beží dole kopcom ...

 

 

1 kilák doťahuje , ale zdá sa, že nie dosť ... len aby sa nešetril na záverečných asi 700m, ktoré sú zase mierne do kopca ... tam keď mi dôjde sa dá stiahnuť naozaj veľa ... a tak posledných 300m dole kopcom sa uvoľňujem a snažím sa trošku si vydýchnuť ... asi 200m terénnu vložku bežím tak, aby som len čo sa moja noha dotkne asfaltu, mohol začať bežať znovu naplno.
Som tam, asfalt, znovu zrýchľujem ... strašne to bolí, laktát mám až niekde za ušami, cítim, že ten beh už nie je uvoľnený ale idem ... je tam stále tých 150 metrov a už iba 300 do cieľa, už viem že to bude, že to dám a tak rozbitý úplne na šrot bežím do cieľa neskutočne šťastný ...

 

Som síce tretí ale je to pre mňa ako víťazstvo ... počkám tých 25 sekúnd na Peťa a podáme si ruky ... je to veľký borec a okomentoval to nejako takto: Jasné, že som sklamaný zo štvrtého miesta, ale zároveň som naozaj rád, že sa ti to podarilo a hlavne preto, že som ti to nenechal a bojoval som do posledných metrov ... toto si fakt cením, úprimné slová od veľkého pretekára. Hneď gratulujem aj Tomášovi s Danom ... dnes boli neprekonateľní  a jednoznačne pretek ovládli ...

 

 

Po preteku som povedal, že ja mám vlastne dnes Vianoce v lete ... prvý krát som porazil Zlínskeho Fantóma (aj keď je to iba zhodou okolností) a na bedni v kategórii nad 40 rokov, ktorú som vyhral, stáli vedľa mňa naozajstné legendy ... Peťo Vabroušek a Jarda Hýzl ... až mi to prišlo divné, čo tam medzi nimi robím, toto bola pre mňa dosť silná záležitosť a mal som ako hovorí M.N. gundže za ušami ...

 

Ospravedlňujem sa "vytrvalcom", ktorí toto náhodou prečítali do konca (nemyslím si, že ich je viac ako 10) ale je to môj blog a možno si ho niekedy prečítam aj ja po rokoch a tak som tu chcel mať zachytené všetky tie emócie a pocity, ktoré som prežíval počas tohtoročného Oravamana ... určite to nie je objektívny report, ale je to o tom, ako som to videl ja ...

Tak toto bol race report ... to ostané, čo bolo pred a hlavne po ... to bude nabudúce ...

 

 

Link na výsledky:

http://www.triathlon.sk/images/stories/vysledky13_zuberecm.pdf