štvrtok, 18. júla 2013

Ironman Austria 2013 - Klagenfurt

 Tento príspevok by sa ešte dal nazvať aj " O preteku, ktorý som išiel na 100% zabaliť, ale nakoniec som ho dokončil v osobáku ... :)"
IM Austria je tradičná akcia na začiatok prázdnin ... krásny pretek, len je škoda, že je vždy týždeň po mojom domácom Moraviamane ... preto ho nikdy nemôžem ísť naplno, alebo dokonca iba tréningovo ...
Budem veľmi stručný, lebo už ďalší pretek klope na dvere ... a ja fakt nestíham ...za 5 hodín je tu Jeff a valíme do Zell am See ...
Príchod : Tradične v piatok, PRO meeting a opäť tie zimomriavky byť v tom PRO cirkuse ...
Ubytovanie : Netradične ... kemp vybúkovaný už od apríla a k tomu zima ... zachránil nás Vlado Barón a partia z Nitri ... ktorí nám vybavili v ich penzióne priamo na najvyššom mieste na trati na Rupertiebergu. Bolo výborne, ďakujem za spoločnosť ...
Sobota :
Celodenný pobyt v mieste preteku va Strandbade v Klagenfurte ...
Doobeda pretekala Danka Irongirls run na 4,2km ... Stálo ich na štarte okolo 500 a dobehla 18-ta. Na to že behá iba for fun max. 2x do týždňa je to výborný výsledok. Ona ho hodnotila, že na to že nebehá, je to super ... 4,2km v čase 18:12 čo je 4:20min/km a na pohodu. Ja som je na to iba povedal, že to vôbec nie je dobré, ale je to obyčajné mrhanie neskutočným talentom, po roku aspoň trošku systematického behania by to bežala kľudne o 2 minúty rýchlejšie (možno ešte viac) a bola by bedňa .. ale to je iná story ...
Poobede detské preteky Ironkids ... Pretekajú obe naše "radosti" ... aj keď pretekaním by som to radšej ani nenazval ... obaja tesne po dobratí antibiotík, tak skôr sa bavme o absolvovaní. Navyše Jožkova fóbia zo studenej vody a celkovo jeho tragický plavecký prejav ... darmo bežal ako strela, keď vo vode dostal poriadnu nakladačku ...
Margarétka išla iba tak aby dokončila ... ale jej sa celkom darilo ... skončila 6. iba 3 sekundy od 3. miesta ...
Hlavné je, že si všetci zapretekali a nabili sme sa neskutočnou energiou ...
Večer ... výborná večera pred pretekom ... vrele odporúčam vepřo, knedlík a zelí .... a veľa ... fakt nič lepšie si večer nemôže človek dať a to hovorím s plnou vážnosťou...
Nedeľa - Pretek:
Budíček 4:30 ... spal som skvele od 20:30 som spinkal ako bábätko ... už dávno to nebolo tak dobré ...
5:15 odchod na preteky ... ideme celá rodina ... čo tam tí chudáci budú robiť celý deň, ale keď chcú, nech idú ... každopádne sa k nim okolo 12:30 pripojím, keď dokončím cyklistiku a prebehnem 3 kilometre rovno na Strandbad ... vstupenku budem mať na behu už so sebou ... :)
Profíci máme exkluzívny štart z móla ... kopu miesta, cítim sa tak nejak divne v tej bande nabušencov, odhodlaných pobiť sa o čo najlepší výsledok ... a ja má bočné úmysly ...
6:45 štart ... perfektná voda, tesne pod 20 stupňov ... plávam si pohodové tempo ... aj tak sa vo vode nič nerozhodne a ja sa aj tak nemám kde ponáhľať

 
 
 
Plávam ďaleko od skupiny... nemám záujem sa s niekym mlátiť, a radšej miniem trošku viac energie ... na začiatku 3. kilometra si to predsa len rozmýšľam, a priplávam k skupinke z jedoduchého navigačného dôvodu ... pláva sa proti slnku a ja nemusím riešiť smer, ponechám to na tích predo mnou ... aha, koho stretám vo vode ... aj keď plávam sám, snáď vždy sa stretnem s Vabrouchom :) a ešte je tu Hillary Biscay ... tak to asi musím plávať fakt dobre ona totiž plávať vie a preavidelne lezie z vody v popredí ženského poľa (možno sa čudojete ako ich poznám ... no obaja sú legendy, on aj ona majú najviac absolvovaných IM pretekov na svete ... a už som s nimi pretekam moc krát na to aby som ich nepoznal aj v neopréne a čiapke)
Už sne na poslednom kilometri a plávame kanálom do mesta ... bolia ma uši taký je tu vreskot, davy ľudí po oboch stranách trúbky, rapkáče ... proste kto nezažil nepochopí .... toto nie je nikde inde iba v Klagenfurte, plávať v 15m širokom kanáli posledný kilometer obsypanom tisícmi divákov ... plavecké dostihy ... posledná zátačka a výlez z vody ... v jednej sekunde s Peťom aj Hillary ... odmačkávam Garmin ... ej (moc slušne povedané) zasekol sa, mačkám, mačkám ... nič, zdochol ... je tam nejaký nezmyselný čas 49:13 ... to sa asi musel zaseknúť ešte niekde počas plávania, keď som do niekoho narazil ... Takže ani netuším, za koľko som vyplával, ale som dosť vpredu, tak to snáď nebude také zlé. Cítim sa v pohode, nestálo ma to moc síl ... a môže začať posledná fáza tréningu - cyklistika. Vyrážam za vreskotu divákov a pomalinky roztáčam pedále ... nikam moc sa nechcem hnať a hlavne nemám záujem predbiehať niekoho ... proste solídny tréning, zaradiť sa niekde a točiť nohami ... Hillary nechávame už niekde v depe a spolu s Vabrouchom sa bicyklujeme ... aspoň tak mi to pripadá ... tepy neviem, Garmin nešlape, pocit dobrý ... asi po 10 kilometroch sa vytvorí skupinka ... docvakli sme asi 2 borcov a nás si docvaklo asi 5 zozadu ... postupne narastieme asi na 15 kusov .... všetko iba profíci, iba jeden AG, ktorí štartoval spolu s nami ...

 



 
Tak nejako sa mi dobre ide ... v skupine nie je nuda, len niektorí jazdia vyslovene ako debili ... Predbehnú jedného, strčia sa do medzery a musím brzdiť ... po celý čas je pri nás rozhodca na motorke, v kuse na nás píska a umravňuje ... som zvedavý, kedy mu rupnú nervy a začne rozdávať karty ... to budem asi jeden z prvých na rade, domácim sa tu karty nedávajú ... ľahko sa mi ide hlavne do kopca ... tam som obyčajne v čele ... inak jazdím stále tak na 3-4 pozícii, aby som zachytil keby niečo ... Takto to v podstate ide 150 kilákov ... potom sa mi chce strašne čúrať ... zastaviť, nezastaviť? ak zastavím, pôjdem posledných 30 kilákov sáma nakúpim určite nie len tú minútu na čúranie ale asi ešte jednu ... Skúšam vydržať, ale Ruppertieberg ledva vychádzam, už to nejde udržať ... navyše sa na nás rozhodca zle pozrel a dal nám last warning ... je rozhodnuté ... na vrchole kopca zastavujem, do cieľa je to už iba cca. 20 kilákov a prevažne dole kopcom ... tak, či tak by som musel ísť hneď v depe ... a navyše keď pôjdem sám nedostanem penalty ... čo by ma fakt dosť štvalo na posledných 20 kilometroch ...
Po "prestávke" sa ocitám v území nikoho ... predbieham iba posledných AGgroupákov o kolo ... a nenápadne sa blížim k depu ... Zoskakujem, bežím a pribieham do takmer úplne prázdneho depa ... je tam asi iba 20 bicyklov ...
Teraz nastáva tá chvíľa, čo urobiť ... plán bol jednoznačný, v pohode odbicyklovať, vyklusať k jazeru a ísť sa s deťmi kúpať. Dohodol som sa s nimi, že ma počkajú na trati v blízkosti vstupu na pláž. A tak vybieham, po pomerne zadržanom kole sa cítim veľmi v pohode a beží sa mi veľmi ľahko ... a čo viac, ľudia ako keby sa úplne zbláznili ... doslova vrieskajú, trúbia, povzbudzujú po celej trati ... ešte sú asi nadšení, pretekárov je na trati málo a ich to ešte baví ... navyše je to dosť osobné, nakoľko okolo mňa nikto nie je ... pribieham na začiatok 3. kilometra a vidím zvyšok rodiny ako na mňa čakajú na dohodnutom mieste ... dávajú mi vstupenku na pláž, ale ja im hovorím, že sa mi krásne beží a tak si odbehnem ešte nejakých 10 kilometrov ... :) , beriem si ešte od Danky hodinky aby som aspoň vedel koľko je hodín ... atmosféra je stále nenormálna ... povzbudzujúcim odpovedám "Danke!" a oni hučia ešte viac .... odsýpa to nejako samo ... 

 

 
Nič, žiadna zmena ... beží sa mi krásne, prebieham centrom mesta, síce ma niekde na 18. kilometri predbieha Ivan Ježko, ale je asi jediný kto ma počas celého behu predbehne ... Je tu začiatok druhej polovice behu, zase stretávam rodinu, teraz ma už prosia aby som išiel s nimi, že načo sa trápim ... lenže ja som sa netrápil a keď som to už dotiahol na 23. kilometer ??? ... tak to u predsa nezabalím. A tak bežím ďalej, už síce nie tak ľahko, ale stále v pohode, po trati sa už motá množstvo pretekárov, ktorí sú v prvom kole, takže už to nie je ono ... ale stále dobré ... Vedel som, že kríza príde ... a už je tu asi od 28. km sa už trápim viac a bojujem s tým až na otočku v centre do 36. kilometra ... potom je už zase dobre ... cieľ sa blíži a ja chytám "druhý" ... alebo neviem koľký dych :)
 

 
 
Podľa hodiniek to vyzerá, že by som sa mal do cieľa dostať približne v čase 8:47:.. ,  a tak som tomu aj prispôsobil tempo, lenže to by usporiadatelia museli mať správne rozložené kilometrovníky ... žiaľ posledných 1200m malo 1800 a tak sa do cieľa dostávam v čase 8:50:03 ... nevadí ... cieľovú rovinku som si fakt užil, bola tam mega-fantastická atmosféra a rozhodne to stálo za to dokončiť a nie zabaliť ...
Takto nejako mimochodom som si urobil osobák o 48 sekúnd na 226km dlhej trati ... :) ... osobák v plaveckej aj bežeckej časti ... tak prečo nie ... :)
Po preteku všetko v pohode ... žiadna zásadná únava, rodina celkom spokojná, vypitého asi 5 litrov nealko-piva, kus rečí s každým, kto bol nablízku ... večer ešte dlho-dlho hore (asi do pol druhej) v Penzióne ... proste fajn deň ...
 

 
Pre štatistiku:
celkovo 08:50:03 (23)
plávanie: 00:49:13 (24)
transition 1: 00:03:17
cyklistika: 04:46:25 (25)
transition 2: 00:02:18
beh: 03:08:50 (23)
číslo v zátvorke je umiestnenie na konci danej disciplíny
bol to môj 27-ty ironman, najrýchlejší ...
Tak toto bolo o preteku, ktorý nemal byť, ale nejakou náhodou bol :)))
 
 
 


Žiadne komentáre: