nedeľa, 14. februára 2010

My road to Langkawi (Malaysia 2010) 5. časť

Dnes to bude trošku dlhšie.
Nastáva najzložitejšia fáza prípravy - posledný týždeň objemovej prípravy. Síl už nie je nazvyš, psychicky bušenie na trenažéri tiež zvládam stále ťažšie. Proste už toho mám tak-akurát, ale predsa nie som bábovka a nejako ten týždeň vydržím. Tento týždeň nebol iba o trénovaní. Pokračovali prípravy na Supernova Ironman world serie tour. S Marekom sme bojovali na viacerých frontoch, teletónne linky sme žhavili tak 50x denne + ďalších 50 mailov. Riešilo sa toho veľa a kto veľa rieši aj vyrieši. Hlavne Marek je superborec, ktorý zariadi aj nevybaviteľné. Ale po poriadku. Letenky už máme, hlavne Marekovou zásluhou také, že vlastne letíme akoby iba do Aucklandu, čírou náhodou cez Kuala Lumpur. A tam ďalšou čírou náhodou má náš let 9 dňovú prestávku. Tam nasadneme na lokálny let na ostrov Langkawi, zažijeme kopec srandy, niečo potrénujeme, odjazdíme ironmana a poberieme sa ďalej. Lokálnym letom naspäť do Kuala Lumpur. A vlastne budeme pokračovať v našom pôvodnom lete do Aucklandu cez Melbourne. Tam nasadneme do objednaného auta a fičíme do Taupo. Cesta naspäť bude o niečo jednoduchšia. Zase čistou náhodou už nemusíme cez Kuala Lumpur a tak si to z Aucklandu namierime priamo do Viedne z medzipristátim v Dubaji. No vybavte takúto kombináciu. Ak si myslíte, že to je všetko, tak ste na omyle. Ďalšia záležitosť je ubytovanie. Marek použil svoj šarm a diplomaciu, požiadfal usporiadateľov, že profíci zo Slovenska požadujú hotel zadarmo - a tak sme ho dostali. Presnejšie dostali sme 6 dní zdarma a 3 si zaplatíme špeciálnu zníženú cenu. Super, nie. A na Novom Zélande? Tam Marek opäť zapracoval a s milou slečnou, ktorá vybavuje všetko okolo IM New Zealand sa dohodli, že nám slečna vybaví homestay zadarmo. A toto všetko bolo treba zariadiť. Ale stále to nebolo ani zďaleka všetko.

Mareková nová úprava jeho Plasmatica - Scott Plasma - nazval ho Lethal weaphon
Takáto cesta je naozaj finančne poriadne náročná a o triatlone ani nehovorím. Veď to všetci viete. A tak sme sa rozhodni, že oslovíme nejaký sponzorov. Slušne a primerane, nevtieravo. Od nikoho sme nechceli financie, oslovili sme niekoľko firiem vyrábajúcich, alebo predávajúcich triatlonové vybavenie, ktoré už roky používame, platíme zaň a zároveň ho prezentujeme. Napísali sme im o našom programe na tento rok, ponúkli partnerstvo na www.trisport.sk s reklamným priestorom za minimálnu pomoc s materálovým vybavením, resp. výživovými doplnkami. Aké bolo naše prekvapenie, alebo to nebolo až také prekvapenie? NIKTO nám ani len neodpísal. NIKTO nemá záujem. NIKOHO to nezaujíma. KAŽDÉHO zaujíma iba to keď, sme mu ochotní zaplatiť 6000Eur za nový bicykel, kúpiť 100gelov a podobne. Nevadí, sme dospelí a my si poradíme. Nekúpime si niekoľko nových hračiek, rodine vysvetlím, že to, čo robím, jednoducho urobiť musím, odsedíme nejaké tie noci v práci navyše a zarobené peniaze minieme na triatlon, firmy, ktoré sme podporovali doteraz budeme podporovať znova a platiť budeme zas. Oslovil som aj mesto, kde bývam, je to malé mestečko a tiež by sa dalo prezentovať. Hovoril som so starostom. Nemá záujem. Keby sme boli nejaký miestny futbalový klub, ktorý hrá nejakú 5. ligu, to by bolo iné. Ale my sme iba triatlonisti. Športovci na pokraji záujmu, mediálne nepredajní a nepoužiteľní a preto NIČ. Založili sme aj občianske združenie, ale už dosť. Toto je proste typické stredoeurópske prostredie karpatského typu. Nemá zmysel o tom ďalej písať. Ale svet div sa. Niekto sa predsa len ozval.

Toto nám prišlo z Kiwami

Ako je to možné. Jednoducho nebol zo strednej Európy. A ako sa to celé zomleto. To vám je celá story: A tu je: Marek umiestnil na svoj blog šibnutý príspevok, nazvaný Zimný triatlon. Tu je : http://zaxpeed.blogspot.com/2010/01/udavske-winter-triathlon.html . A tento príspevok aj spolu s videom ako sa váľal v tom snehu poslal so Kiwami. Ak niekto nevie, je to popredná firma, vyrábajúca špičkové triatlonové kombinézy a oblečenie. Oslovili sme ich a o týždeň prišiel balík, v ktorém nám poslali perfektné nové dresy, ponožky, plavecké čiapky, šiltovky, racebelty. A to celé preto, lebo sme im popísali náš plán a sľúbili zopár pekných fotiek v ich dresoch. Proste, keď sa chce všetko ide, ale u nás sa nikomu nechce.


Takto sa Marek vyriadil s logami - nebojte sa takéto to nebude, boli by sme ako hokejisti

A potom tu bola ešte streda. Pre mňa osobne významný deň. Webdesigner mi odovzdal prácu: Novú stránku www.trisport.sk. Spolu s ňou aj asi trojhodinové školenie ohľadom redakčného systému. Poviem vám, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, spravovanie tejto stránky je hrozne komplikované a potrvá minimálne mesiac, kým to celé ako tak zvládnem. Zatiaľ stránku prevádzkujem fakt iba v núdzovom režime a postupne ju napĺňam. Popri tom všetkom je tu kopa vecí, ktoré človeku komplikujú život. Našťastie práve nie je veľa a tak to ma moc nezaťažuje. Ale prišiel útorok a fakt poriadne ochorela dcéra. Chytila taký kašeľ, aký som ešte nevidel - chúďa. Syn to vydržal až do štvrtku a potom to dostal aj on. Cez víkend to chytila aj manželka. Ja už tiež začínam pociťovať problémy s hrdlom, ale ešte som v pohode a trénujem. Nezostáva nič iné, iba dúfať, že to prežijem bez ujmy. Vydržal som zdravý celý rok, tak snáď teraz nie, to by bola smola.
Ale niečo som aj potrénoval.
Tri krát som bol plávať, naplával som iba 8 kilometrov, ale skoro samú kvalitu - v rámci mojich možností.
Na trenažéri to bolo slabšie, natrénoval som iba 235 kilometrov, ale z toho 110 kilometrov v dvoch tréningoch už boli poriadne fukoty. Nebolo to ešte závodné tempo, ale na to ešte jednoducho nemám. A bohužiaľ nebudem mať ani na pretekoch. Proste doma v pracovni to natrénovať nejde.
Zato bežecky som si zase dal do tela. Nabehal som 95 kilometrov v piatich tréningoch. Hlavne dva poriadne výživné 25 kilometrové behy na behátkach fakt stáli za to. Išiel som to fakt naplno a hrabol som si poriadne. Celkovo som odtrénoval menej, ako som si predstavoval - iba 17 a pol hodiny.
A čo ešte? Marek nariadil, že treba chodiť do solárka. Aby sme boli krásni. Ale vážne - trošku pripraviť pokožku na Malajské slniečko. A tak som bol prvý krát v solárku. Prehodil som už trošku zjazdenú galusku zo zadného kolesa za novú a tak pomaličky sa začne technická stránka prípravy.

Ja nič nemením. Specialized Transition S-works je najlepší triatlonový bicykel. Akurát S-works prevodníky som nahradil ešte lepšími - Rotor Q rings Aero
 Ale to bude na programe až budúci týždeň a dúfam, že v piatok vyrážame. A ako trénovať do štvrtku? To keby som vedel. Už nezaradím žiadne trojfázové dni. Vidím to na 2x plávanie, 3x cyklistiku a 3x beh. Ale už kratšie a intenzívnejšie, zbytočne telo moc neunavovať tupým objemom, ale skôr trošku premazať motor.

Takže toto sa udialo tento týždeň. Neviem, či zostane ešte nejaký čas napísať príspevok pred odchodom, ale z našej cesty chystáme niečo ako cestovateľský denník na pokračovanie, ktorý budeme dopĺňať vždy ak sa dostaneme k internetu.
Takže nás sledujte na tomto blogu a na http://www.trisport.sk/

2 komentáre:

Vl001 povedal(a)...

Taky mám novou modro-bílou kombinézu Kiwami. Jen doufám, že až ji někde obleču, nebudou mne nutit startovat za profíky:-)

Michal povedal(a)...

Pepo zabrzdi a odpocivej, prece chces neco zajet a ne jenom dokoncit ne? Tedy vyladuj!!! IM