štvrtok, 25. novembra 2010

Florida záver :)

Už som doma na rodnej hrude a snažím sa, hoci poriadne unavený z cesty, stráviť všetko to úplne bombastické, čo sme spolu s Marekom počas mesiaca na cestách po Amerike prežili. Jednoducho a proste, bolo to niečo, čo sa nedá vlastne ani opísať, lebo zase taký spisovateľ zase nie som ... :)


Hneď na úvod správa pre Marečka: Marečku, veeeľká vďaka, že si ma prehovoril na túto cestu. Bol to výlet snov. Masiv respekt :)

Florida bola úplne bombová, ale Arizona ... úplne gulervúca.

Takže po pretekoch v Panama City Beach sme s
trávili ešte jeden deň v tomto meste. Strávili sme ho ... teda ja kecacou jazdou s Vabrouchom na bicykli ... ako správny ironmani sme hneď ráno po preteku vytáčali nohy na cyklistike ... kopou jedla .... návštevou krásnej pláže a jazera s krokodílmi (ktorých sme nevideli) a celkom dobrou večerou v plážovej reštaurácii, kde sme pozvali aj našich domácich di Martinos.


Večer sme sa ešte vybrali na Awards ceremony, kde sme ešte zvládli po dve večere a bol čas na balenie. Nasledujúci deň sme sa zase vybrali naspäť 1000kilákov do Miami. Cestu sme pojali ako voľnú a tak aj dopadla. Marek to prijal ako výzvu a predsavzal si, že do Miami dorazí aj bez mapy po bočných cestách. Zo začiatku to aj vyzeralo, že sa nám skvele darí, neskôr sme sa ocitli takmer v centre Tampy (to už bolo horšie), ale aj odtiaľ sme sa vymotali a dúfali sme, že sme nabrali správny smer na juhovýchod, ale namiesto toho sme sa dovalili do Orlanda. To už sme si povedali, odtiaľ sa už nedá pomýliť, cesta je úplne jednoduchá a tak plní optimizmu sme nabrali smer Miami a skončili sme na Cape Canaveral, priamo na vrátnici len pre Authorised vehicles .... .


Neviem akou náhodou, ale nakoniec po tomto všetkom sa nám podarilo dostať sa do Coconut Creek naspäť k Peťovi, u ktorého sme mali naplánované zostať ešte dva dni. Už bola hlboká noc a my sme celí šťastní otvorili dvere od Peťovho domu .... čo nás čakalo ... kde zmizol Peťov krásny dom, skvelá obrovská kuchyňa s ešte skvelejšou chladničkou, plnoz kadejakého stafu na jedenie??? Všetko bolo preč ... táto vysnívaná idilka sa zmenila jedno obrovské stavenisko. Peťo mal na niekoľko dní menej roboty a tak sa rozhodol, že zrekonštruuje kuchyňu .... . Našťastie na poschodí bolo všetko OK a tak sme zalomili a dúfali, v krásny zajtrajší deň.


Nasledujúci deň bol naozaj krásny .... Konečne teplo, kúpanie sa v mori, pláž, čínsky all you can eat prežierak, večerný tenis a na večeru 16 Mike's hard limonade pre nás troch aj s Peťom. Slovom beutiful day :)

Ďalší deň bo pre nás kľúčový ... nasledoval presun do Arizony.

A ako sme prežili náš Arizona dream? Nekôr .... :)

Mám kopu času, nasledujúce triatlonové dobrodružstvo je v nedohľadne, takže prečo sa ponáhľať :)



1 komentár:

Secan povedal(a)...

Gratulace k úžasné letošní Iron-štaci, vše jsme sledovali poctivě online a drželi palce. Myslím, že vaše letošní sezóna je velká inspirace pro všechny :) Hodně zdraví a užívejte klidu.