štvrtok 23. septembra 2010

Ako na tom som :)


Ahojte, ďík za komentáre. Bolo to fakt husté, hlavne keď si to vybavujem s odstupom dvoch dní ...


Asi má Ječmínek pravdu, mal som byť asi viac opatrný a minimálne si zobrať kontakt od toho "šoféra" ... ale som už proste taký, po rýchlom checkingu seba aj kola a krátkej testovacej jazde som poslal chlapíka radšej preč :)

Na druhý deň som sa nemohol na pätu ani postaviť, dokonca aj deti som musel do škôlky zaviesť autom, ale desinku som odbehol. Mimochodom, bola to jedna z tých najviac pretrpených v živote, po asfalte ani náhodou, v teréne lepšie, ale iba po rovine a do kopca, dole kopcom to bolelo jaxviňa. (Takto som si odtrpel celý maratón v Klagenfurte, kde kvôli zranenému lýtku som mohol bežať iba cez päty, ale tie som mal úplne dotlčené z Nice, kde som po nich oddupal celý maratón v absolútne netlmivých Newtonoch - takže bohaté skúsenosti,)Ale dal som to a hneď nasledovalo 98km na kole. Fakt sa snažím jazdiť po cestách ktoré sú niekde úplne na konci sveta, je tam málo aut, ale zase výrazne horšia kvalita asfaltu a samá diera ...

Ale tréning som prežil a dostatočne uťahaný, ale o to spokojnejší som sa živý a "zdravý" vrátil domov.

Nevýhoda zapadlých ciest sa prejavila hneď dvojako, na boľavej päte som cítil každú nerovnosť (to včera nebolo) a na záver som ešte dostal defekt (iba druhý tento rok - ten prvý bol na IM Malaysia), ale ináč ok.

Asi si myslíte, že som úplný idiot, že trénujem s takouto nohou a že som po havárke odtrénoval.

Pre vysvetlenie, utorkový tréning bol zásadný ... dlho plánovaný a neabsolvovať ho v plnej dĺžke by mi úplne narušilo celú koncepciu ... takýto tréning sa dá ísť max 2x do týždňa aj to iba po voľnejšom dni. Nevidel som žiadny vážny dôvod, prečo by som tréning nemal dokončiť presne podľa plánu (intenzitu aj dĺžku) a tak som pokračoval. To že mám odlomenú časť kufra na tretre som zistil až niekde na 80.km, keď som si išiel do obchodu kúpiť 15dk šunky a zdalo sa mi, že chodím nejako nakrivo. Odlomená časť nemá žiadny vplyv na upínanie do pedálu, iba na chodenie ... a keďže v tretrách nechodím tak to nevadí :)

Dnes ráno je zase o kúsok lepšie a k tomu mám voľnejší deň ... takže paráda.

utorok 21. septembra 2010

Ako ma zostrelilo auto ...

Tréning začínal stredne rýchlou bežeckou desiatkou v tempe 4:05/km + výklus 3km v tempe 5:00/km. Nasledovalo depo, prezlečenie do cyklistického, rýchle zjedenie cestovín, ktoré som mal nachystané už v mikrovlnke a vyrazil som na cyklistiku. Plán bol 145km v základnej vytrvalosti vo zvlnenom teréne po všeliakých zapadlých cestách.


Vyrazil som, slnko už krásne svietilo, ale bolo stále chladno. Nič to, dúfam, že sa zohrejem. Ma to aby som sa dostal na kľudnejšie cesty musím prejsť asi 600m úsek po hlavnej ceste, ktorý začína na 4. kilometri, potom odbočím na vedľajšiu a je to kľudnejšie. A práve tu sa to stalo. Práve na tej vedľajšej stálo auto na stopke a akože mi dávalo prednosť, teda to som si myslel ja, idúci po hlavnej ceste a odbočújúci doprava práve na tú vedľajšiu cestu. Lenže pán vodič, zrazu vypálil na hlavnú a doslova ma zostrelil na križovatke. Trafil ma do zadného kolesa a doslova ma odstrelilo na ostrovček (našťastie a tam som ľahol). Išiel som asi tak 28-30km/h, tak si viete predstaviť, keď do vás z boku našije plechová krabica, čo to urobí ...
Neviem, či by chlapík vôbec zastavil, keby som po ňom nezareval, kopu vulgarizmov ...
Prišiel ku mne a hovorí, čo sa stalo? Nezmohol som sa v tej chvíli na slovo. Potom mu hovorím, že ma zostrelil z cesty, či si to vôbec uvedomuje. Dočkal som sa odpovede : "Že to sa stáva, on ma nevidel ... " Hovorím mu to sa stáva? To snáď nemyslí vážne, veď čo chýbalo a mohol ma zabiť, stačilo keby ma neodstrelilo vedľa, ale na cestu, alebo jemu pod kolesá ... . Bol som poriadne dotlčený ... rátam kosti, zdá sa že je to OK, veľmi ma bolí bedrový kĺb, je poriadne narazený, tak isto lakeť a najhoršie je na tom päta. Tá bolí úplne hrozne. Inak sa zdá OK. Kontrolujem Tarmaca, tiež na prvý pohľad OK, dokonca aj narazené zadné koleso je v poriadku. Nahodím spadnutú reťaz a testujem, či všetko funguje. Našťastie funguje a tak chlapíkovi hovorím, že nech si nabudúce dáva väčší pozor. Ešte raz sa mi ospravedlnil a myslím, že až ku koncu mu dochádzalo, čo vlastne urobil, podali sme si ruku a ja som si povedal, že skúsim tréning dokončiť.

Aspoň mi už nebola zima :).

A tak idem ďalej ... vlastne už nič zaujímavé, iba päta bolela strašne, ale jazdiť sa s tým dalo, a bedrový kĺb tiež poriadne ožíval a hlavne pri jazde zo sedla, ale vydržal som to a dal som celých 145kilometrov, takže po havárke ešte 140km.

Jazdil som to 4hod 49min - takže priemer 30km/h.

Prišiel som domov a až tu zisťujem, že pri páde sa mi odlomil kufor na tretre a mám oškreté sedlo... .

Ešte jedno, teraz rýchle depo a vyrážam na beh, teda chcem, ale neviem či to pôjde. Chodiť nemôžem, na pätu sa vôbec nedá stupiť, ale paradoxne behať môžem, pretože od jari behávam cez špičky a na päty vôbec nedopadám. Takže bežať som mohol :). Odbehol som 7,2km v tempe 4:48 na úplnú pohodičku.

Takže toto bol môj dnešný tréning - celkovo 20km behu a 145km cyklistiky a jedna havária :)

Som síce trochu doodieraný, chodiť nemôžem, ale bežať áno a tak zajtra hurá do ďalšieho tréningu ... ten dnešný trval 6hodín a 19 minút naraz :)