Czechman 2013 ... mokro a zima

Czechman, to je tradícia, kvalita, je to jeden z vrcholov sezóny ... proste úžasný pretek na ktorý sa rozhodne oplatí prísť ... a to aj keď prší a z oblohy padajú traktory.
Tak sme sa tam vybrali ... ako obyčajne celá rodina na predĺžený víkend ... Czechmana majú hlavne deti spojeného ( okrem triatlonu) s plávaním v jazere, hraním sa v piesku na brehu, kajakovaním a večerným opekaním pri ohni v kempe ...
Stručne som im naznačil, že pravdepodobne nič z toho tento rok nebude, ale aj tak sa strašne tešili ...
V našom teame máme úlohy jasne rozdelené, Danka sa stará o všetok support, deti pretekajú doobedu a ja poobede ...
Je to trochu stresu ísť na pretek o 3 hodiny skôr ako by bolo treba, ale inak to nejde a tom že všetko treba robiť 3x (skladať bicykle a pod) ani nehovorím :)
Ale vždy sa všetko nejako zvládne a tak to bolo aj tento rok.
Deťom zmenili triatlon na duatlon, čo bolo veľmi rozumné lebo nahnať deti v tejto zime do 16 stupňovej vody by bol poriadny nezmysel ...
Deti odštartovali chvíľu po deviatej ... obaja spoločne. Margarétka bola pred štartom poriadne vystresovaná ... bol to jej prvý -tlon v tomto roku. Normálne som mal problém ju upokojiť, musel som jej vysvetliť, že to musí robiť tak ako ju to baví a nemusí vôbec vyhrať. Že na tom vôbec teraz nezáleží, že ona je tu na krásu a na výsledky je tu malý Jožko :). Ten naopak je už riadny duatlonista a tak sme vymysleli taktiku aby to dopadlo čo najlepšie ... Vzhľadom na krátkosť závodu bola taktika úplne jednoduchá, napáliť to od začiatku a postupne pridávať ... :). Hneď po štarte to ale všetci poriadne nakopli a tak chvíľu trvalo, kým sa prepracoval na 4. miesto, na ktorom aj nasadal na bicykel. Cyklistiku som nevidel ale na svojom malom Bianchi sa dostal na 3. miesto a predbehol aj jedno dievča (dve boli pred ním).

 



 

Z depa vybiehal trošku zadržane a tak sa neuveriteľne rýchlo bežiace dievča dostalo pred neho, pričom štvrtý chlapec bol tesne za ním. Tu som mu oznámil situáciu , že je tretí ale ak chce aby to tak zostalo, musí sa poriadne zmačknúť a pridať. Krásne to nakopol a vystupňoval až do cieľa a už so značným náskokom dobehol na treťom mieste. Krásny výkon ... dvaja chlapci pred ním boli neuveriteľne rýchly a tak dosiahol maximum možného ... obrovská spokojnosť. Na rozdiel od Jožka, Margarétka sa na trati motala o hodne dlhšie ... najväčšie obavy som mal, či vytlačí svoj horák s 24" kolesami hore šikmou rampou :).

 



 

To sa podarilo a do cieľa sa tiež nejako dostala ... a nebola posledná. Moc som ich vychválil a už som sa musel začať sústrediť na môj pretek. Do depa som dával veci medzi prvými, aby som nemal problémy s časom. Predsa ešte musím stihnúť vyhlásenie detského preteku. Celé sa to trošku natiahlo a tak predsa len je na záver trošku stresu. Na rýchlo navliekam na seba neoprén aby som sa stihol aspoň trochu rozplávať a upaľujem na štart. Vrhám sa do vody a ... je to strašne studenééé ... ale snažím sa plávať ... je to stále lepšie, ale ani zďaleka nie príjemné ... Už je iba niekoľko minút do štartu a tak do seba ešte natlačím gel a šlehu a prederiem sa do prvého radu. Vyzerá to, že jeden zlý pohyb pri štarte a dostanem vo vode poriadnu bitku ... taký sú všetci nažhavení ... Takže taktika je jednoduchá ... hneď po výstrele 30m šprint a potom sa uvidí ...
Odštartované ... hneď to poriadne napálim ... a je kľud. Žiadna bitka, žiadne mlátenie ... pohoda. Hneď sa to asi poriadne vyselektovalo a teraz je to už iba o tom, nájsť si tie správne nohy a systematicky zaberať ... Vo vode sa cítim úplne hrozne, nemôžem nájsť rytmus a som úplne stuhnutý ... Vylepšuje sa to až po prvej bójke, teda po cca. 800metroch. Tam spoznávam Vabroucha a tak nejako plávame chvíľu vedľa seba chvíľu za sebou ... tempo a rytmus už sú a je to v pohode. Plávanie je pri tomto type preteku povinná jazda, netreba to moc siliť, hlavné je nestratiť veľa na najrýchlejších plavcov a zbytočne sa nevysiliť ... Plán sa celkom vydaril ... z vody vychádzam na 14. mieste so stratou do 2 minúty na čelo ale iba do minúty na väčšinu plavcov predo mnou. V depe sme spolu s Peťom Vabrouškom a Lukášom Slatinským ... a naraz aj nasadáme na bicykel. Rozbiehame to v slušnom tempe a striasame Lukáša ... s Vabrouchom sa vydávame na stíhaciu jazdu s cieľom pozbierať a predbehnúť všetko, čo je pred nami a čo najdlhšie nepustiť pred seba Karola Džalaja ...

 

 



Plán sa celkom darí ... v priebehu cca. 15 kilometrov pozbierame a predbehneme skoro všetko, čo bolo pred nami ... zostali tam už iba dvaja Láďa Dvořák a Jonáš Vojtěch. Tu sa zo zadu asi na 20. kilometri prirúti motorka menom Karol Džalaj :). Ide pred nás, ale jeho tempo sa dá držať ... chvíľu :) ... tu sa dopúšťam osudovej chyby ... zdá sa, že by mohla prísť hluchá chvíľka a tak sa snažím odmontovať gel, zjesť ho a zapiť ... Karol s Vabrouchom sa mi vzdialili tak na 60-70 metrov ... chcel som to doraziť na späť, ale prišiel asi kilometrový zjazd kde na ťažšie váhy nemám šancu a strata ešte narástla. Nasledoval protikopec asi tak 2 kilometre, otočka okolo kužeľa a zase 2 kiláky zjazd ... toto som prekaučoval, strata narástla možno na 200-250m a to už bolo moc ... strácali sa mi na horizonte alebo v zátačkách a ja som zostal sám ... Fakt zvláštna situácia, v preteku kde štartuje viac ako 400 ľudí nevidím okolo seba vôbec nikoho ...
Teraz začínam už naozaj pociťovať zimu ... asi aj preto, že keď ide človek úplne sám bez vizuálneho kontaktu, myšlienky sa proste musia niekam začať uberať ... stále si hovorím sleduj priemer, rýchlosť, makaj naplno ... ale predsa len chýba nejaké merítko ... V polovici cyklistiky sa posúvam na 4. miesto ... odstupuje Láďa Dvořák, takže som nikoho nepredbehol a som stále sám ... zima je už nenormálna a trasie ma ... idem ďalej ... takto to ide až do cca. 80. kilometra.

 



 

Tak pred sebou vidím pretekára, je to Jonáš Vojtěch, pomerne rýchlo sa k nemu približujem a tak po dvoch kilometroch ho predbieham ... asi má dosť, alebo ho zima zničila ešte viac ako mňa ... Pomerne rýchlo mu unikám a tak končím cyklistiku na 3. mieste. Je to v podstate v poriadku, predsa len Karol a Petr sú iná liga, ale náskok na borcov za mnou nie je dostatočný na pokojný beh ... Cyklistiku dávam za 2:16:05 ... čo nie je najhoršie, ale malo to byť lepšie ...
V depe to tiež nie je sranda, nasadiť ponožky a bežecké boty so skrehnutými rukami nie je najjednoduchšie, ale ide to ...



 

Vybieham ... som totálne tvrdý ... hovorím si, prvých cca. 300m je po tráve, skúsim to pomaly, nech si neodrovnám achilovky a postupne sa rozohrejem, keď sa dostanem na asfalt, tak to nakopnem ... som na asfalte a idem to nakopnúť ... ale totálne stuhnutie a yima neprechádzajú, nemôžem vôbec natiahnuť krok a iba sa tak knedlím ... bežím tempo okolo 4:00/km čo je úplne nezlučiteľné s tým aby som bojoval o bedňu ... stále dúfam, že sa to upraví, keď sa rozohrejem ... len nepanikáriť ... počkám druhý, tretí kilometer, ale nedokážem zrýchliť, bolí ma každý krok, tak mám stuhnuté nohy.

Asi na konci tretieho kilometra ma predbieha Honza Wainer, nie predbieha, totálne ma zareže, beží ako s inej planéty ... a som štvrtý ... a to vidím ako sa zozadu približuje Dan Polanský ... ten ma dostáva asi o dva kilometre neskôr ... nebeží tak rýchlo ako Honza, ale ani na toto nedokážem reagovať. Definitívne som zmierený, že lepšie ako piate miesto to nebude, a ani to nebude zadarmo.

 



 

V stave v akom som ho udržím iba ak sa budem totálne koncentrovať na držanie aspoň trochu prijateľného tempa ... na obrátkach si odčítavam odstupy od pretekárov za mnou ... najrýchlejšie z nich beží Václav Holub ... ale má pomerne veľkú stratu ... jeho strata na 10. kilometri je 4,5 minúty ... predpokladám, že práve on ma bude najviac sťahovať a tak zapínam v hlave kalkulačku a vyrátam si tempo, ktoré MUSÍM DRŽAŤ aby ma nepredbehol ... samozrejme som odhadol jeho rýchlosť ale to sa dá pomerne presne ... Tých 270 sekúnd, ktoré mám k dispozícii by mi malo v pohode na 11. kilometrov stačiť, aj keď budem strácať 20 sekúnd na kilometer ...ordinujem si tempo okolo 4:10/km a snažím sa ho držať hoci so zaťatými zubami ... nemám problém s dychom, alebo tepom, práve naopak ... tepem pomerne nízko, až moc nízko, evidentne je to únava z minulého víkendu. Takto bojujem až do poslednej otočky, ktorá je 1,5km pred cieľom ... tam si odmeriam odstup na Václava a stále sú to 2 minúty ... to som si fakt vydýchol, už ma nemôže dobehnúť a tak zvoľňujem na turistických 4:40/km a v tomto tempe dopochodujem do cieľa. Do cieľa sa dostávam na celkovom 5. mieste v čase 4:13:53. Som fakt vyčerpaný ... nie zadýchaný, nič podobné, len som úplne premrznutý a tuhý ako štolverka :). Môj bežecký čas hovorí za všetko 1:29:32 aj s depom, takže nejakých 1:27:30 čistý beh ... to je naozaj katastrofa ... ale v tento deň som proste na viac nemal ...

 



Pretek vyhral po skvelom výkone Karol Džalaj, čím obhájil minuloročné víťazstvo, druhý skončil Vabrouch, tretí Honza Wainer, potom Dan Polanský a ja. Chalani predo mnou boli jednoznačne lepší a zaslúžene ma nabili ...
Ako to celé zhodnotím ... teraz som ešte stále dosť sklamaný, ale asi tento výsledok časom ocením ... pravdepodobne viac umiestnenie ako môj výkon. Ten bol žiaľ nemastný, neslaný, rozhodne nie na pretekárskej úrovni, skôr taký lepší turistický výkon ...
Tuším, kde sa stala chyba ... pretek som si pokazil vlastne už pred týždňom v nedeľu ... ale je to zase ďalšia skúsenosť.
Ale dosť bolo negativizmu ... teraz sú predo mnou rozhodujúce dva týždne pred Moraviamanom a nesmiem prepadnúť trudomyslnosti :) ... teraz sa musí zapnúť na max ...
Celkovo Czechman 2013 bol trošku iný ako ostatné ročníky ... bol najväčší, najstudenší, najupršanejší, ale určite aj najlepšie zorganizovaný ... proste je to výborný pretek a naozaj ďakujem organizátorom, že to v tom hnuse zvládli a dopriali nám rozmontovať sa na trati možno aj o trochu viac ako to máme radi ...
Ešte by som moc chcel poďakovať Vladovi Barónovi a ostatným ktorý s tým mali niečo spoločné, oni vedia za čo, ... malý Jožko bol veľmi šťastný, že to takto dopadlo ...
Druhý deň bolo zase škaredo ... a tak sa nedalo ani trénovať ani v podstate nič a tak sme to ešte pred obedom zbalili ...
A aby sa nepovedalo, že niektoré tradície nedodržujeme, jednu sme predsa len dodržali ... po ceste späť sme navštívili prekrásne modelové koľajisko v Žďáre nad Sázavou ... jednoducho sa nedá ísť okolo a nepozrieť sa na vláčiky :)
Link na výsledky: http://www.czechtriseries.cz/results/race/301

 

Malá útecha je 2 miesto v M40 :) ... samozrejme za Vabrouchom ... ako obyčajne