Čo napísať, je to môj obľúbený pretek na tratiach ktoré doslova nenávidím ... ale nemôže človek predsa pretekať len tam, kde mu to ide ... hlavne keď to má pomaly hneď za barákom ... a okrem iného, je to aj tradícia, ktorej som sa oddal v roku 2007 a bez prestávky jej holdujem už po siedmy krát ...
Keď som sa týždeň pred Slovakmanom vypekal na horúcom slnku a počasie lámalo historické rekordy bol som šťastný ako blcha ... veď predsa nemôže byť takto horúco dva víkendy po sebe, hovoril som si, je to štatisticky nemožné ... o čo väčšie zhrozenie ma čakalo, keď som niekedy na začiatku týždňa videl predpoveď ... tam hore chcú snáď ešte trošku prikúriť ... tak, keď masaker, tak poriadny: rovina psychopatia, a strašné horko ... toto je kombinácia ktorú fakt moc nemusím ... aspoň že ten vietor by nemal fúkať (ale bolo už niekedy v Piešťanoch bezvetrie???)
Ale dosť pindania, tešil som sa, akoby aj nie veď prichádza víkend víkendov a sobota sobôt, tradičná prvo-augustová, slovakmanská sobota ... sviatok všetkých triatlonových bláznov zo Slovenska a priľahlých destinácií ...
Tak poďme na to: to ako vybabrať s teplom som poctivo prešpekuloval cez týždeň ... vyriešil som support v tej najvyššej kvalite, moju drahú polovičku a indisponovaného Marečka, ktorý mohol po prvý krát sledovať Slovakman ako nepretekár ... prichystal som dve chladničky so studeným jonťákom a vodou, uterák, náhradné tenisky ...
Deň pred pretekom som mal stále on-line informácie ako to tam prebieha ... Mareček pravidelne po hodinke informoval o veľkolepom areáli, expe, tribúnach a podľa jeho kačičky 24 stupňovej vode vo Váhu ... do r**i, už ani vodu vo Váhu nemajú v normálnej teplote??? a tak k mojim obavám pribudla ďalšia a to, že horúco nebude iba na kole a behu ale už aj vo vode ...
Keďže Piešťany mám z domu kúsok, tak som si mohol dovoliť luxus, spať pred pretekom doma a ráno prifrčať na štart ... celé som to stihol len-tak-tak ale stihol :)
Nejaký veľký kanón práskol ranu (rovnako ako v Kone) a šialenci, ktorí si povedali, že im teplo nevadí sa hodili do vody aby si odkrútili úvodnú disciplínu trojboja zvaného Slovakman ...
Hneď od štartu sa vytvorila 7 členná vedúca skupinka, v ktorej zhruba strede som sa usadil a takto som plával celé 4 okruhy, teda celých 3800m.
Keď som sa týždeň pred Slovakmanom vypekal na horúcom slnku a počasie lámalo historické rekordy bol som šťastný ako blcha ... veď predsa nemôže byť takto horúco dva víkendy po sebe, hovoril som si, je to štatisticky nemožné ... o čo väčšie zhrozenie ma čakalo, keď som niekedy na začiatku týždňa videl predpoveď ... tam hore chcú snáď ešte trošku prikúriť ... tak, keď masaker, tak poriadny: rovina psychopatia, a strašné horko ... toto je kombinácia ktorú fakt moc nemusím ... aspoň že ten vietor by nemal fúkať (ale bolo už niekedy v Piešťanoch bezvetrie???)
Ale dosť pindania, tešil som sa, akoby aj nie veď prichádza víkend víkendov a sobota sobôt, tradičná prvo-augustová, slovakmanská sobota ... sviatok všetkých triatlonových bláznov zo Slovenska a priľahlých destinácií ...
Tak poďme na to: to ako vybabrať s teplom som poctivo prešpekuloval cez týždeň ... vyriešil som support v tej najvyššej kvalite, moju drahú polovičku a indisponovaného Marečka, ktorý mohol po prvý krát sledovať Slovakman ako nepretekár ... prichystal som dve chladničky so studeným jonťákom a vodou, uterák, náhradné tenisky ...
Deň pred pretekom som mal stále on-line informácie ako to tam prebieha ... Mareček pravidelne po hodinke informoval o veľkolepom areáli, expe, tribúnach a podľa jeho kačičky 24 stupňovej vode vo Váhu ... do r**i, už ani vodu vo Váhu nemajú v normálnej teplote??? a tak k mojim obavám pribudla ďalšia a to, že horúco nebude iba na kole a behu ale už aj vo vode ...
Keďže Piešťany mám z domu kúsok, tak som si mohol dovoliť luxus, spať pred pretekom doma a ráno prifrčať na štart ... celé som to stihol len-tak-tak ale stihol :)
Nejaký veľký kanón práskol ranu (rovnako ako v Kone) a šialenci, ktorí si povedali, že im teplo nevadí sa hodili do vody aby si odkrútili úvodnú disciplínu trojboja zvaného Slovakman ...
Hneď od štartu sa vytvorila 7 členná vedúca skupinka, v ktorej zhruba strede som sa usadil a takto som plával celé 4 okruhy, teda celých 3800m.
Skupinku striedavo ťahali Tomáš Kořínek a Jan Jakubíček a my ostatní ja, Peťo Vabroušek, Filip Kristl, Lukáš Krpec a Jarda Hýzl sme si v kľude člnkovali za nimi... Asi sa každý obával prehriatia, preto sme to nijako zásadne nehrotili a primeraným tempom sme absolvovali celú plaveckú časť ... aj tak už som toho mal v závere tak akurát dosť ...
Vyleteli sme z vody zhodili neoprény a v podstate iba preleteli prezliekacím stanom a depom, každý z nás mal všetko primontované na kole, aké-koľvek motanie sa v depe by znamenalo nestihnutie vlaku a osamotený boj na cyklistike ...
Za nami bola poriadna diera a tak sa zdalo, že ostatní sa do boja o popredie počas cyklistiky nezapoja ... to však neznamená, že nie počas celého preteku ... niekde odzadu bude na nás číhať trio tichých zabijakov, bežcov: Martin Šimkanin, Jan Oppolzer a Lukáš Polan ...
Za nami bola poriadna diera a tak sa zdalo, že ostatní sa do boja o popredie počas cyklistiky nezapoja ... to však neznamená, že nie počas celého preteku ... niekde odzadu bude na nás číhať trio tichých zabijakov, bežcov: Martin Šimkanin, Jan Oppolzer a Lukáš Polan ...
Zo začiatku sa vedenia ujal Lukáš Krpec, ktorý do toho mlátil hlava-nehlava, pravdepodobne s cieľom zbaviť sa čo najskôr ešte niekoho ... prestriedal mu Peťo a ja ... keď som predbiehal Lukáša tak som len poznamenal, že to asi trochu prepaľujeme, nie? ... a veru sme to naozaj prestrelili, prvé 3 kolá sme valili priemernou 40-kou, ale nikto sa nechcel nechať odpojiť ... Niekde na 20 kilometri sa vedenia ujal Vabrouch a zostal v čele asi až do 95 kilometra ... tempo bolo naozaj vysoké a ďalšou obeťou sa stal Tomáš Kořínek ... celkom s radosťou som sledoval ako narastá strana bežcov za nami, ale niekde okolo 90 kilometra som sa aj ja držal na chvoste našej už iba štvorčlennej skupiny zubami-nechtami ...
vyslobodenie prišlo na tom 95 kilometri, kedy Vabrouch zvesil nohy a tempo sa upravilo tak o 2 km/h smerom nadol ... do čela sme pustili na nejakých 10 kilometrov Filipa Kristla, ja som išiel druhý , potom Lukáš a Vabrouch ... Filipa sme nechali vetrať vpredu do 110km, tam som videl, že je trošku uťahaný a tak som išiel dopredu a zvýšil som rýchlosť z 37 na 39km/h ... a Filipa sme odpárali už do otočky na 120 kilometri ... zostali sme teda traja ... do 135km som ťahal špicu, potom som sa nechal vystriedať ... Vabrouch s Lukášom sú hromotĺci, im takáto cyklistika sedí a evidentne mali viac síl ako ja ... pri vjazde do posledného kola na 150km som sa rozhodol, že sa nechám odpárať aj ja a pôjdem si svoje s cieľom neprehriať sa ešte viac ako som, poriadne sa najesť a hlavne piť, piť a piť ... upravil som tempo, na primeranú úroveň okolo 35-36km/h a kontrolovale som strácal. Len som nechápal, čo sa deje vzadu ... Filip strácal naďalej ale doslova sa zozadu rútil Maťo Šimkanin.
On je známy tým, že zo začiatku ide pomalšie a dokáže držať rovnomerné tempo , keď už ostatní vednú, ale toto ... pravidelne sme na neho najazďovali 2 minúty na kolo a zrazu on sťahuje tie 2 minúty ... idem fakt tak pomaly, alebo Maťo zistil, že strata naberá už príliš veľké hodnoty a tak sa s tým snaží niečo urobiť ... no uvidí sa na behu ...
Keď tak sedím na lavičke v depe je mi fajn a posedel by som si aj dlhšie ale nejde to ... tak vyrážam na beh, rozvážnym krokom, nikam to neženiem, lebo viem, že dnes to bude dlhý beh a bude hodne bolieť ...
Aby sa beh nezmenil v pochod, je potrebné nikde to neprepáliť, chladiť a piť ... už do otočky prvého kola dobieham Lukáša Krpca a dostávam sa na druhé miesto ... zatiaľ všetko v poriadku, Vabrouch vpredu moc neuniká ... na otočke v centre preteku mám zriadené vlastné chladenie a občerstvenie, Mareček je chladič a Danka je občerstvovač ... druhé kolo sa odohráva celkom v kľude, pomaličky unikám Lukášovi, mierne sa približuje Filip a na trati doslova letí Honza Oppolzer ... dokedy to takto môže vydržať? Zrazu vidím že oproti kráča Maťo Šimkanin a nevyzerá dobre ... balí to.
V treťom kole sa už prejavuje teplo v plnej paráde ... za otočkou ma predbieha Filip a za chvíľu aj Lukáš, obaja bežia tempo, ktoré si nemôžem dovoliť a tak ich musím nechať ísť, prepadol som sa teda na štvrté miesto... 
Mne zostávajú ešte dve kolá ... naozaj sa už iba presúvam po trati, vyzerá to tak, že pokiaľ chalanom predo mnou nejako zásadne nedôjde nemám šancu ich predbehnúť a za mnou je diera ako hrom ... a tak sa sústreďujem iba na to, aby som sa v zdraví domotal do cieľa ... keď bežím, dokážem ísť tesne pod 5 minút na kilometer, ale strašne veľa času nechávam na občerstvovačkách ... vždy si ponorím hlavu do vaničky so špongiami, vychladím čo to dá, napijem a zase sa presúvam ďalej ... :)
Je tu posledné kolo, už nič neriešim, len to v pohode dobehnúť, na chalanov vpredu nemám a . miesto by mi nemalo uniknúť a tak zastavujem na každej občerstvovačke asi aj na minútu ... celkom mi to ubieha, nebolí to a tak si celkom v pohode dobieham do cieľa. Ešte pred cieľom vystískam Danku a potom už hore na pódium ...
... akosi sa už neviem pripraviť na túto časť sezóny a tréning je viac o improvizácii ako o systéme. Je to komplikované, ak si chce človek v lete zapretekať, tak si žiaľ musí vybrať ... či chce iba ténovať a sústrediť sa na dva preteky, ale bo si vychutnávať preteky, ale zároveň sa zmieriť s tým, že to vždy nepôjde tak ako by to bolo keby ...
Predsa len za posledné dva miesiace som si dal 3 ironmany, 3 polovičky a jedného Oravamana ... a to je tak akurát dosť ... :)
Po preteku som robil v podstate iba dve veci ... pil som koľko sa dalo a debatoval s kým sa dalo ... proste veľmi príjemný, aj keď trochu teplejší deň ...
Tradične po dobehu posledného pretekára sa Slovakman uzatvára vyhlasovaním výsledkov. Tento tok to usporiadatelia pojali naozaj veľkolepo ...
... písať o tom, že Slovakman bol zase rozganizovaný skvele a lepšie ako po minulé roky by bolo nosenie dreva do lesa ... nakoniec všetko bolo povedané na www.trisport.sk :)
... na záver? Konečne mám za sebou posledný stresujúci pretek sezóny, všetko ostatné bude iba exhibícia pre krásu ... bez tlaku, bez stresu, bez tréningu ... konečne začína leto :)
Ešte nejaká tá štatistika :
celkový čas : 09:12:36.4, strata na víťaza : 00:20:04.7
plávanie: 00:53:59.8 poradie v disciplíne: 5
depo 1: 00:57.5
cyklistika: 04:43:21.0 poradie v disciplíne: 3
depo 2:01:18.3
beh: 03:32:59.8 poradie v disciplíne: 10
link na výsledky:
http://www.triway.sk/uploads/vysledky/20130308_slovakman_absolutka.pdf
1 komentár:
Všem co v takovém horku dokončili patří velké uznání.
A tebe Pepi, pořád chválit, to už je také nošení dříví do lesa ;-).
Pěkně napsaný článek. Ty to tak napíšeš, jako kdyby absolvování IM byla jen pohodová padesátka v bazéně projížďka do obchodu na kole a běh na autobus :-).
Zverejnenie komentára