streda, 26. augusta 2009

EMBRUNMAN – FRANCE HAUTES ALPES 15.8.2009 3. ČASŤ

Takže ako prebiehal môj Embrunman? Takto. Bicykel pripravený a môže sa zaniesť do depa. Potom už iba jesť a spať. Až kým ráno nezazvoní budík a odštartuje bláznivý deň.
Budík zazvoní presne o 4:30 a to je povel okamžite niečo na seba nahodiť a jesť. Všade je tma a zima, bŕŕŕŕ. Ale keď musíš, tak musíš - toto fakt normálny ľudia nerobia.
Napchávať sa tak skoro ráno je odporné a ryža s ananásom tiež, ale je to to najlepšie, čo pred závodom na mňa funguje. Medzi tým niekoľko krát na záchod.

Potom už iba zobrať bedničku s pripravenými haraburdami a ide sa do depa.

V depe už panoval čulý ruch, prišiel som medzi poslednými, veď som to mal blízko - z kempu tak 200metrov. V depe sa stretávam s Marekom Nemčíkom a tak sa spoločne usmievame pred objektívom.
Ale tu už začína ísť do tuhého, navliecť do neoprénu a rozplávať. V tej zime sa mi do vody nechcelo, ale predsa len upraviť neoprén je jednoduchšie, keď je v ňom voda.

Ešte posledná póza a ide sa na štart. Manželka ma s obavami sleduje a zároveň ma prosí, nech si dávam bacha.

Odštartované, depo je vyľudnené a 860 borcov sa vyrútilo do vody. Nikdy som sa nezúčastnil takéhoto masového štartu a tak som mal trošku obavy. Ale povedal som si, že ak má byť sranda, tak poriadna a postavil som sa do prvého radu, veď som mal na to právo - so štartovým číslom 12. Ale zvolil som kraj, na vzdialenejšej strane od prvej bójky. Potom už iba výstrel, šprint do vody, šípka a makať. Miesto som si vybral perfektné, V podstate bez vážnejších kolízií doplávavam na prvú bójku. Je totálna tma, ale orientácia je jednoduchá. Plávam za bublinami od nôh borca predo mnou a navigáciu nechávam na neho. Naviguje dobre a aj tempo je ešte akceptovateľné.Našiel som si spoľahnivé miesto niekde na chvoste druhej skupinky, v ktorej nás plávalo asi dvadsať. Neoprén nesie krásne a borci predo mnou výborne rozrážajú vodu. Takže s primeranou námahou v tomto duchu absolvujem celé plávanie, nikam sa netisnem, pekne stále na rovnakej pozícií. Cítim, že dnes to bude dobrý čas a ani nebudem moc uťahaný.
Posledných asi 100metrov zvoľňujem ešte viac a pohodovo vybieham z vody za 52:28. Počas plávania mi to tepalo priemerne 152bpm, takže som sa moc neflákal. Pribieham na privilegované miesto v depe v prvom rade a tam už bol iba jeden borec, takmer odbavený a okrem toho asi iba jeden bicykel. Ale zvyšok depa je úplne plný bicyklov, tak je to v poriadku. S Baylissom a Zamorom som neprišiel pretekať, ja chcel prežiť a prísť do cieľa v primeranom čase.Zhadzujem neoprén, nahadzujem prilbu s okuliarmi, ktoré sa mi hneď zarosia, naťahujem vabronožky na nožky, návleky na ruky do vrecka dávam anticrampy a windstoperovú vestu.

A vyrážam. Pekne ako profík s tretrami upnutými v pedáloch. Depo je fakt dlhé, ale predsa len nasadám a využívam krátku rovinku na obutie. Stíham to len tak, tak a už zatáčam doľava a začínam bušiť do prvého kopca. Teda, lepšie povedané, snažím sa ukľudniť, lebo prepáliť prvé stúpanie by asi bola smrť.

A tak nahadzujem 39/27 a pekne posediačky si cvrnkám na vrchol. Takto si to dávam asi 7 kilákov, ku koncu stúpania sa vám ale zrazu pred očami za zákrutou objaví na asfalte nepríjemný nápis. 23%. Tuž musí každý zo sedla a tak si zdvíham svoj lenivý a veľký zadok (ako povedal Milda Bayer) a plazím sa na vrchol Les Méans. Miestami sa mi naskytuje pohľad na jazero a to je ešte plné plavcov.Pred vrcholom dobieham a predbieham Laďku Císařovskú a pokračujem cestou hore, dole ďalej. Všade popri ceste sú diváci a zvonia zvonmi, trúbia kričia, Alléz, Alléz Jozef. Sú vyzbrojený štartovými listinami a tak si vedia zistiť meno. V stúpaní ma predbehli 3-4 borci, také tie vrchárske typy, ale na miernejších stúpaniach a na rovinách ich hneď dobieham a predbieham. Práskam do seba prvý gel a blížim sa k prvému poriadmemu zjazdu. Ja som dole kopcom fakt posr..ý, ale v ten deň sa asi muselo niečo stať. Dole kopcom ma nikto nepredbieha, ba čo predbieham ja. Neriskujem príliš. Asfalt je hrozný, v zákrutách štrk, ale idem na hranici, ktorú si myslím, že ešte zvládam. Veď som to doma trénoval na troch tréningoch. Naučil som sa zjazdy jazdiť so spodným úchopom riaditok a snažiť sa pekne vložiť do serpentín. Funguje to. Fičím a zrazu som dole pri priehrade Serre Poncon. Hneď za mnou Laďka, takže tá musela zjazdovať ešte rýchlejšie. Na rovine pozdĺž priehrady jej zase hneď utekám a už ju viac nevidím. Fičí to krásne a tepy sú presne v medziach, kde majú byť. Potom nasleduje asi 40 pre opis nudných kilometrov, ale cyklisticky výživných, počas ktorých sa nič mimoriadne nestalo. Svišťal som si to pod Izoard, pil a jedol a tešil sa na martírium. Pod Izoardom, na cca. 85 kilometri kontrolujem priemerku na tacháči. Držím priemer 30km/h, to by mohlo byť dobré. A začína stúpanie. Je to také divné stúpanie, nikde nie moc prudké, ale za to nekonečné. Začína poriadne pražiť slnko a tieňa nikde. A tak valí, snažím sa kadenčne na najľahšom prevode, pokiaľ to ešte ide. Postupne začínam stále viac a viac jazdiť v stoji, ale idem. Tak do 2/3 kopca ma nikto nepredbehne, potom sa to cezomňa začne valiť. Ale nebolo to až také hrozné – celkovo asi tak 5-6 ľudí. Ale pred vrcholom predbieham aj ja. Fakt toho má každý plné brýle. Ale nadšený diváci človeka nenechajú oddýchnuť a tak každý maká. Diváci sú po celom stúpaní a vrchol je fakt plný, všetci kričia Alléz, Alléz, Courage, Courage, alebo ako sa to píše, ale proste fandia a hrozne to pomáha. Na vrchole Izoardu som tesne pred 11-tou. Na vrchole zastavujem, beriem si balíček s mojimi gelmi, nahadzujem vestu, nasadám a fičím dole. Ešte po mne húka milý dedko a kričí journal, journal, ale ja mu len ukážem, že noviny nechcel, že mám vestu. Na vrchole mám priemer 24,5km/h.
Zjazd z Izoardu je parádny. Perfektný asfalt, do serpentín je pomerne dobre vidieť a tak letím – celkovo 21 kilometrov. Snažím sa čo najviac točiť nohami, aby mi počas tej takmer pol hodiny úplne nestvrdli a zase pijem a jem. Tesne pred Bianconom zhadzujem za jazdy vestu aj návleky a naberám smer Embrun. Krásne to letí, cesta je široká perfektná s miernym klesaním. Jediná chyba je, že len čo sa poriadne usalaším v aeropozícií na hrazde už musím odbočiť na zase nejakú treťotriednu rozbitú lokálku a začať stúpať na Les Vigneaux. Je to stúpanie nič-moc, ono to skoro vybehne samo (v kontexte celého závodu), ale nohy sú po zjazde z Izoardu pomerne tvrdé a trvá, kým sa dostanú do použiteľného stavu. Predbieha ma skupinka asi piatich borcov a tak sa pokúšam zavesiť sa za nich do psychologického „háku“. Darí sa. Oni však hákujú naozaj. V priebehu snáď minúty je pri nás motorka a skupinku rozbíja. A tak niektorých predbieham naspäť. Najhoršie je, že celú cestu z Bianconu fúka neskutočný protivietor, je odporný a človek musí makať aj dole kopcom. Ale to už prichádza ďalšie stúpanie na Pallon. Toto je fakt odporné. Na ostrom slnku a hrozne prudké. Ale zase sú tu diváci a fandia, tak to nejako ide. Hrozne ma bolia chodidlá za prstami, tam kde majú tretry kontakt s kuframi. Je to svinská bolesť. Ale som hore. Teraz zase zjazd po kvázi-ceste. V serpentínach sa na ostrom slnku taví asfalt a lepí na plášte. Potom prejazd cez hlavnú cestu a mostom na druhý breh rieky Durance a zase naspäť do Embrunu po zvlnenom profile. Vidím Embrun, už mám bicyklovania fakt na dnes dosť. Veď som na kole už viac ako šesť hodín. Ale pohľad na tachometer nasvedčuje, že kilometrov ešte stále nie je dosť. Ale prichádzam až do mesta, to už je asi iba jeden a pól kilometra do depa, keď tu zrazu šípka prudro doprava. Do prčíc. V pravo nie je nič iné, iba kopce. A tak začínam záverečné stúpanie na Chalvet. Túto trať musel vymyslieť naozajstný šialenec. Stúpania nikdy nekončia a najprudšie na záver? Prečo?. Tu už človek nemá v hlave žiadne vzletné myšlienky, ale iba jednoduché inštinkty. Treba si dávať jednoduché ciele, ako napríklad, ešte po túto zátačku, po tento dom atď. ale tých zátačiek je hrozne veľa. Ale nakoniec som hore. Tam všetci diváci kričia, komplet, komplet – to asi znamená, že som z najhoršieho von a som na vrchole. Nasleduje už iba zjazd do depa. Zákerný, po ceste, ktorú asfaltéri nevideli aspoň 20 rokov a veľmi úzkej. Hovorím si, tu už nič nenaženieš, hlavne nespadni a tak idem na istotu a vypláca sa. Nepadám, ale aj tak niektoré zákruty ledva dobrzďujem. A som dole. V priestore štartu a cieľa to žije. Vyzúvam za jazdy tretry a zosadám z kola. Ach tie kríže. Keby som nemal bicykel ako mobilnú podporu tak to tu hodím rovno na hubu. Ale po pár krokoch je to lepšie a lepšie a tak k vytúženej stoličke v depe pribieham so cťou.
Vešiam bicykel a sadám na stoličku. Celý prechod z cyklistu na bežca absolvujem v sede. Horšie je to, že sedím možno tak 30 sekúnd. Ale vlastne veď som na kole sedel 7 hodín 1 minútu a 22 sekúnd. Najdlhšie kolo môjho života. Priemerný tep počas cyklistiky bol 138bpm. Celkovo som v depe aj s príbehom a výbehom strávil 3minúta a 2 sekundy. Ako som tak vybiehal nebol som si veru istý, ako sa mi pobeží.
Ale ku podivu to celkom išlo. V okolí depa bolo more divákov a všetci fandili. Rozbehol som to rozumne, okolo 142 tepov v tempe +- 5:00/km – s tým by som bol extrémne spokojný.
Kilometre sú na trati perfektne značené a tak si človek môže sledovať rýchlosť. Prebehnem okolo jazera, pijem koľko sa len dá, lejem na seba vodu. Slnko praží ako šialené, je 34 stupňov a v tom sa moc dobre nebehá. Na celej trati prakticky niet žiadneho tieňa. Už pri jazere zbieham prvého pretekára a začínam stúpať smerom do mesta.
V stúpaní predbieham aspoň troch a tesne pred vrcholom sa mi ukazuje ďalší. Vrchol stúpania je v centre mesta v úzkych dláždených uličkách a celé mesto žije Embrunmanom. Ľudia v reštauráciách ale aj náhodní turisti sa nechávajú strhnúť pretekom. Hneď za centrom mesta začína prudké klesanie a stretávam sa s borcami, ktorý v protismere začínajú v týchto miestach záverečné stúpanie na Chalvet –chudáci, je mi ich ľúto.
V tom zisťujem, že sa mi rozviazala šnúrka na maratónke (to sa mi zatiaľ nikdy nestalo), ale dole kopcom fičím a tak si hovorím, že to zaviažem až na občerstvovačke. Zbehnem celé klesanie, v ktorom sa doslova prerútim cez pretekára, ktorého som zazrel na horizonte na vrchole stúpania, ale potom zisťujem, že občerstvovačke pod kopcom nikde niet a zároveň sa mi chce čúrať. Po prvý krát počas preteku a to som vypil fakt hektolitre. A keďže je tu poľná cesta a je to trošku od civilizácie, tak volím riešenie čúranie a viazanie šnúrky. Tečie to zo mňa asi minútu a borec ma zase predbieha. Rozbieham sa za ním, ale už ho neviem dobehnúť. Ide vedľa neho doprovod na biku – to sa mu ide. To sa dostávam presne na 10-ty kilometer, mačkám stopky 50:33 na tepe 144bpm. OK – vzhľadom na prudké stúpanie. Ale začínam cítiť, že spomaľujem. V ďaľšom stúpaní na jednej z občerstvovačiek počujem Jožo makaj, nechápem, kto to kričí? Kukám a je to Filip Kristl. Sedí na stoličke a ukazuje, že pre dnešok je toho dosť. A tak mastím ďalej. Stúpanie je nekonečné, naštastie všade sú deti s fľašami vody a hubkami a tak sa aspoň môžem chladiť. Konečne som hore, už nikoho nepredbieham, ale predbehol ma prvý pretekár. Klesanie je ako vykúpenie, konečne môžem pretiahnuť krok a fičí to celkom pekne. A som naspäť na hrádzi jazera, tu sa stretávam s borcami, ktorí práve vybiehajú. Asi dorazila hlavná vlna, leboi v protismere je naozaj poriadna premávka. V tej chvíli človek stráca predstavu o svojej pozícií, lebo sa to hemží pretekármi o kolo späť. Ešte pred ukončením prvého kola ma predbieha a Marcel Zamora a rúti sa do cieľa. Má obrovský náskok. Závidím mu, mať to za sebou, ale ja namiesto toho prebieham okolo kužeľa a beriem si „obojok“ na znak, že som v druhom kole. Akosi som prepásol značku 20-tivh kilometrov a tak mačkám až na 22-ho km. Dvanásť kilákov som prebehol za 1:04:12 na tepe 138bpm. Takže spomalenie na tempo 5:21/km. Už tuším, že to bude tvrdé druhé kolo. A bolo. Ešte po rovine okolo priehrady to ide, ale potom začína opäť stúpanie do mesta. Poznámka: Tá druhá fotka na tom istom mieste je z druhého kola.
Diváci sú super, ale ja som v ri.. . Ale nekráčam, bežím – no bežím do kopca sa pajdám ale predstieram beh – nesmiem kráčať ani meter – to už by nebol ironman ale turistika a ja chcem dokončiť ironmana. Predbieham a som predbiehaný, je v tom chaos, lebo väčšina sú borci o kolo späť – to sa im beží, veď počkajte aj na vás čaká druhé kolo, potom uvidíte. Ale som hore, ale čo teraz, prudký zbeh s drevenými nohami, to bude tvrdé. Ak zakopnem, tak hodím asi poriadneho papuliaka a dokotúľam sa až niekde úplne dole. Ale ide to, mizerná technika, všetko zamerané na istotu došľapu. Potom sa motám niekoľko kilometrov po poľňačke, dobieham na tridsiaty kilometer, mačkám a vidím to, čo som tušil. Osem kilometrov za 47:18 na 133 tepoch – kamaráde dochádza ti. Prebieham na druhú stranu rieky Durance a zase začína to hnusné tiahle stúpanie. Tam sa fakt vlečiem a začínajú ma predbiehať všeliaké srnky a niektoré s obojkami. Tí sa práve dostávajú predo mňa. Strašne ma to štve, ale nič s tým neviem robiť. Ale som hore, to znamená asi 6 kilákov do cieľa. Tu naraz dostávam druhý dych a v zjazde slušne zrýchľujem. Zase predbieham ja a už ma nikto nepredbieha. Už vidím jazero a to ma priťahuje ako magnet. Už nebežím, už letím (aspoň ja som to tak cítil). Vidím značku 40. kilometer. Mačkám. Desinka za 1:00:02 na 129 tepoch. Tak to som asi až tak neletel. Ale stále pridávam a myslím, že to už vyzerá ako beh. Ešte posledný prudký výbeh a potom už iba zaverečná 1500-ka do cieľa. Kontrolujem pozíciu, tých pre domnou už nedobehnem, sústreďujem sa na to, aby nikto nepredbehol mňa. Zvláštne, ako sa bojuje o 49. pozíciu (to som ale netušil, myslel som si, že som tak okolo 60. miesta).
Aj to mi bolo vzácne a nechcel som sa nechať predbehnúť. Posledné 2,2kilometra dávam za 11:27 na 137 tepoch. A je tu cieľ, polovička na mňa kričí, vidím ju a fandovia burácajú. Som tam. Som Embrunman. Dokončil som najťažší triatlon na svete.
Celkový čas je 11:52:28. Zatiaľ môj najpomalší ale tu to beriem. Embrunman pod 12 nie je na zahodenie. Zrazu zisťujem, že som celkom v pohode, beriem medailu podávam si ruky v priestore cieľa a poberám sa do medical stanu. Tam mi hneď ponúkajú masáž, tak prečo nie. Príjemná jemná masáž padne vhod. Padla.
Vymotávam sa z priestoru cieľa a idem do kempu. V kempe ma zdravia ľudia, asi je vidieť, že som jeden s tých bláznov, ktorí si celý deň dávajú do ňufáku. Pri stane si užívam chvíľku pokoja. Deti s polovičkou ešte nedorazili, ale za chvíľu ich už vidím, ako sa rútia. Deti sa do mňa neľútostne pustia, tatinko hento, tatinko tamto, to, ono, daj medailu, pozri čo sme urobili ... . Ach deti, keby ste vedeli ... . Moja Danka celá spokojná, že som celý, a že aká je to blbosť, že ona sa už na tie mátohy nemohla ani pozerať. Ale zároveň vedela, že zbytok dovolenky tu budem už iba pre nich. Žiadny tréning, len oddych – možno.
A tak už sa vlastne nič zvláštne nestalo, len som išiel pre zmenu zase fandiť ja, potom si pobrať veci z depa a išiel som na vyhlásenie výsledkov. Tí najrýchlejší majú môj neskutočný obdiv, zdolať takúto trať pod 10 hodín (podarilo sa to štyrom). Celkovo zvíťazil Marcel Zamora za 9:38:45, pred druhým Faurem a tretím Cunnamom. V ženách zvíťazila Bella Bayliss pred Erikou Csomor a Alexandrou Louison. Práve tieto tri baby ma predbehli – to ma štve. Ale nie, sú fakt dobré.
Vyhlasovanie skončilo tak okolo 22:30 a to bola ešte kopa pretekárov na trati. Limit je do polnoci, takže ešte majú čas a môžu sa zabávať pretekaním. Bežia už po tme, ale bojujú. Majú môj obiv. Okolo polnoci odchádzam zase do kempu a idem spať. Zaslúžim si to.
A ako pokračovala dovolenka ďalej, pochybujem, že by to niekoho zaujímalo, ale aj tak to dopíšem a nabudúce zverejním.

28 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Teda fakt jsem zmožený. To z toho, že jsem u čtení ani nedýcha. Jdu to rozdýchat a tobě obrovská gratulace. Je až s podivem,jak umíš hezky spojit příjemné s ještě příjemnějším. Tak at se daří.
Téčko

Anonymný povedal(a)...

Moc hezký článek a gratulace za super výkon! Honza

Ječmínek Máselník povedal(a)...

pěkně se to čte, fakt pěkně. Když čtu, že Ty jedeš kolo 7 hodin, tak si neumím dost dobře představit, jak dlouho bych se tam pinožil já, počítám, že tak 10 minimálně.
Gratuluju.

Vl001 povedal(a)...

Jakýkoli ironman pod 12 není na zahození:-)

Mám štěstí, že jsem se příští rok přihlásil do Rothu. Jinak jsi mne na Embrunmana dostal, krásné čtení;-)

Sokolík povedal(a)...

Jsem já to ale citlivka. Mě to skoro rozplakalo. Moc pěkné po každé stránce.

rk povedal(a)...

Gratuluji k výkonu!
Čtení je to strhující.

Závod je to moc zajímavej, jen si neumím představit sebe na 10kg kole jak se škrábu nahoru. To není pro mě.

Překvapilo mě, že na fotkách běžíš s tričkem pod kombinézou, a to píšeš o 34°C ! Asi jsi se políval vodou, ale já bych i tak se dvěmi vrstvami skončil s přehřátím.

Ironjozef povedal(a)...

Radku tá Moira pod dresom bola chyba. Pod neoprénom a na cyklistike perfektná, v depe pred behom som ju chcel zhodiť, ale akosi som na ňu zabudol, zistil som to až keď som bol von z depa. Potom som ju chcel zhodiť aspoň po prvom okruhu, ale nikde som nevidel nikoho známeho, komu by som ju hodil a tak som sa s ňou musel trápiť až do konca.

Michal povedal(a)...

Hrozný, tam mě fakt asi nikdo nedostane, když i pan cyklista jako ty to jede v turistickym tempu. Kdepak Almere, nebo tak neco, to bude dalsi zavod :) IM

Ironjozef povedal(a)...

Lenže pán cyklista nešiel v turistickom tempe. Roviny švihal 40-kou, dole kopcom 70-kou a hore toľko, čo to šlo. Ale bol to výborný závod na to, aby pán cyklista zistil, že nie je až taký pán cyklista a prišiel na to, čo má robiť aby bol z neho trošku lepší cyklista. Snáď sa v tom dá vyznať.

Ječmínek Máselník povedal(a)...

Pepo, Ty jsi přímo čítankový příklad pozitivně naladěného a kupředu hledícího člověka. Tvůj blog je plný výkonů, s nimiž by jiní smrtelníci machrovali i kdyby do konce života už nic nepředvedli (jsem jeden z nich:-))), ale Ty to prezentuješ jako naprosto běžné, v pohodě, vlastně slušně zaplavané, nic moc zajeté a zakončené neběhem neběžce.
Držím Ti palce, protože bych se jednou rád tím závoděním bavil podobně jako Ty.

lady koyama povedal(a)...

Gratuluji. Úžasný závod (alespoň podle popisu určitě). Mě tam tedy taky nikdo nedostane. Za prvé bych nezvládla dokončit v limitu, a bůhví, jestli bych v nejvyšším bodu nedostala astmatický záchvat z řídkého vzduchu. ;) Ale jednou...jednou zvládnu nějakou rovinatou cyklistiku na IM průměrem, jakýs měl nahoře na Col d’ Izoard. :)

Anonymný povedal(a)...

10,11,12 hod to je jedno! Uz len si to predstavit je namahave. V kazdom pripade gratulujem a mozno sa este stretneme.
MJ

Michal povedal(a)...

Pepo ja nemyslel tvuj vykon, to si me nepochopil, myslel jsem to obecne, kolo pri IM za 7hod = turistika.
To ze sis to daval je z clanku vice nez zrejme. IM

Ironjozef povedal(a)...

Michale, ja som to pochopil. Len som chcel povedať, že aj keď som makal, niektoré srnky okolo mňa prefrčali ako keby za nimi išiel polovník na švorkolke. A o srnkách, ktoré boli po plávaní predomnou a ani som ich nevidel, ani nehovorím. Ale hovorím, ukázalo mi to cestu, ako sa naučiť bicyklovať.

Michal povedal(a)...

Mimochodem co Barca? Pojedes? IM

Anonymný povedal(a)...

Napísal si hotový triatlonový román, pekne sa to číta. A samozrejme podal si výborný výkon.
Myslím, že tie srnky asi neišli tretí IM za 2 mesiace ako Ty. Podľa mňa Ťa je škoda aby si obiehal toľko IM, odpočinutý a vyladený by si na kvalifikačnom IM bojoval o slot. Nech Ti zdravie a voľa držia i nadalej. Ondriško

Ironjozef povedal(a)...

Do Barci určite pôjdem. To by mal byť vrchol sezóny. Teraz chcel poriadne potrénovať, hlavne prvé dva týždne budú peklo, takže potrebujem pekné počasie a málo práce. Prvý tažký tréning začínam už zajtra na Pilmanovi :-).

Ironjozef povedal(a)...

to Ondriško:
To máš ťažké, rozhodujúce sú priority. Už som starý na nejaké vážne ambície, a tak v lete volím radšej metódu zapretekať si, aj keď nie v najlepšej forme. Ale budúci rok - v hlave sa mi víri kadečo. Ak sa z jari zadarí, pôjdem cestou, ktorú si spomínal.

aldaman povedal(a)...

Uff, já jsem nadřenej a to jsem to jen četl :-). Velká gratulace, ještě, že si človek o takovém závodě může přečíst, když ho nikdy nepojede. V tom horku to musel být mazec, nemám horko na závodech vůbec rád :-(.
Jak starej, mladej kluk, už se těším jak budešpříští rok popisovat závod, kde si vyjedeš slot na Hawai :-).

Anonymný povedal(a)...

Tak taky mám pocit že nebude dlouho trvat a budem číst report o tom jak to Pepovi frčelo v Koně.....grtuluji...halvě ten způsob ...jak si to užíváš

michal

aleš farkaš povedal(a)...

Super výkon a super čítanie,ako vždy od Teba.Musím Ti vyseknút poklonu.Mne dalo zabrat kolo na Lipne a maraton potom pripomínal miestami pochodové cvičenie :-)).Takže,ešte raz,gratulujem a len tak dalej.

zombice povedal(a)...

Opozdene, ale taky ohromna gratulace.. Do Embrunu se podivam leda pesmo nebo v zime az pojedu na lyze, ale rozhodne nikde ne na kole :-))) Jinak Ondrisko ma Pepo pravdu, kdyz sem projizdel a porovnaval vysledky Bailyssu a tvoje, tak nemusis pro slot jezdit uz na jare do exotickych zemi, ale muzes si pro nej zajet i do Evropy, sem si jistej ze kdybys to risknul uz letos tak bys ho napr. v UK bral ;)

Anonymný povedal(a)...

Super článek! A gratulace jak ke skvělému výkonu na Embrunmanovi, tak i na Pilmanovi!

Serža
http://serzovo.spaces.live.com/

SHOCKER :) povedal(a)...

Ty brdo Jozo....normalne som sa lakol tej fotky kde sme spolu pred startom - to ja som fakt o tolko vacsi jak ty? :) alebo si to len prehnal so zachodoom a scvrkol si sa :)

DAMY A PANI - ked sa do takych kopcov vyda 50kg pavuk s inicialkami J.V. tak to boli ovela menej ako tlste hovado ako som ja :)

NECHODTE TAM :) JE TO MAGORINA.... :) O ZIVOT....
NIKDY VIAC :)

Pripadne este mozno o rok ale fakt uz never more :)

Masaker..... :)

SHOCKER :) povedal(a)...

Aj tak mam pocit ze po tomto sa do embrunu vyberie cely autobus z ceskoslovenska :)

V tom pripade pojdem aj ja a nahlas budem vsetkym hulakat do hlavy aky su pacienti ze sa na to dali :)

Anonymný povedal(a)...

Takk fyrir ahugaverdar upplysingar

Anonymný povedal(a)...

This blog was... how do you say it? Relevant!! Finally I have found something which helped me.
Thank you!

Also visit my homepage - click here

Anonymný povedal(a)...

excellent issues altogether, you simply received a new reader.
What may you suggest in regards to your submit
that you simply made a few days in the past? Any certain?


Also visit my web site - click here