nedeľa, 11. októbra 2009

CHALLENGE BARCELONA 3,8km – 180km – 42,2km (4.10.2009)

Pôvodne som žiadny článok písať nechcel, proste som na to vôbec nemal chuť. Nemal som chuť na nič, na internet, mail, tréning, triatlon a hlavne ironman. Po týždni off-line som sa odhodlal pripojiť a predsa len niečo napísať.
Pre Barcelonu som sa rozhodol preto, lebo to tam mám rád. Bol som tam 2x na jar a vždy som bol nadšený. Tak prečo nie aj na preteky? A tak som sa rozhodol, prihlásil a vyrazil.
Čo tomu predchádzalo – 5 týždňom tvrdej prípravy, takej ako ešte doteraz nikdy. Ale po poriadku. Bol som veľmi rád, že do Barcelony necestujem sám, ale aj s Jožkom Bezákom s jeho polovičkou.
Centrum preteku je situované v mestečku Calella, asi 40km východne od Barcelony. Cesta je jednoduchá. Z domu do Bratislavy, tam nasadnúť na lietadlo do Girony a odtiaľ taxíkom priamo do hotela. Ubytovali sme sa v hoteli Olympic, priamo v Calelle, takže všetko sme mali na dosah pešibusom. Prišli sme vo štvrtok večer okolo deviatej, takže sme stihli akurát večeru a zmontovať tátošov. Na piatok doobedu som nariadil tréning, spojený s časti prejdením trate. A tak sme vyrazili na 30km cyklistiku – smer Mataró. Na trati bola už poriadna kopa triatlétov, takže všetko nasvedčovalo, že sa tu bude niečo konať. Fičalo nám to krásne, takže forma bola tu. Trať vyzerala byť rýchla a s dobrým povrchom. Po cyklistike sme dali 20minút výklus po promenáde. Potom obed a plávanie. Voda bola príjemná 22 stupňová, čistá, otravovali ma iba vlny. Plávanie sme zakončili prehliadkou Expa a účasťou na Pasta party. Pasta party bola dosť mizerná, ale to nám vôbec nevadilo, lebo v hoteli nás čakala večera.
V sobotu sme mali povaľovací deň pri hotelovom bazéne a poobede Bike check-in. Zase som sa poriadne namordoval z čistením ventilu na galuske, aby som ju mohol poriadne nafúkať, ale podarilo sa. Buchol som tam 15 atmosfér a bolo hotovo. Zostávalo už ísť na večeru poriadne sa vyspať a v deď „D“ predať to, čo sme nabušili.
Ešte pred výsostne subjektívnym popisom dňa „D“ sa pokúsim čo najobjektívnejšie popísať trate a prostredie preteku. Takže ešte raz, centrom preteku je mestečko Calella, asi 40km východne od Barcelony.
Štart sa odohráva v „štartových vlnách“, systémom profi muži, profi ženy, ostatné ženy, starší muži, potom 14 minúť pauza, najlepší hobíci a potom asi ešte v 6-tich vlnách zbytok.
Plávanie sa odohráva v mori v jednom okruhu a štart je z pláže z asi 20 metrovým behom. More je čisté a teplota vody je 22 stupňov. Primeraná na plávanie v neopréne. Po ukončení plávania sa prebieha celá šírka pláže až do prezliekacieho stanu. Odtiaľ prebeh do cyklistického depa, ktoré je obrovské a naozaj „časová strata“ v depe je väčšia ako na tuzemských pretekoch.
Cyklistika sa odohráva na dvoch cca. 70 kilometrových okruhoch a na jednom 40kilometrovom – skrátenom. Po výjazde z depa nasleduje asi 3,5km úsek pomalej jazdy uličkami Calelly, kde je to samý spomalovací retatdér, zátačka a kruhový objazd. Naozajstá jazda sa začína až na kruhovom objazde za Clalellou. Nasleduje stúpanie a zvlneným profilom sa ide približne 10 kilometrov do Arenys de Mar. Odtiaľ je to totálna rovina, až na otočku prvého a druhého kola v mestečku El Masnou. Otáča sa okolo kužeľa. Nasleduje cesta späť na kruhový objezd na začiatku Calelly a druhý okruh. Tretí okruh je skrátený, otočka je na kruhovom objazde v meste Mataró a po prejdení kruháča na začiatku Calelly sa potračuje znovu, polalou jazdou po meste do depa. V depe odložiť bicykel do stojanu a behom do prezliekacieho stanu. Tam sa prerobiť z cyklistu bez bicykla na bežca/chodca a vyraziť na beh. Beh sa odohráva pozdĺž mora opačným smerom ako trať cyklistiky. Po 2-kilometrovom navedení na okruh sa bežia 4 cca. 10 kilometrové kolá situované medzi Calellou a Santa Susanou. V Santa Susane je otočka okolo kužeľa, takže sa behá po oboch stranách cesty. Po dokončení 4-tého okruhu sa odbočí smer cieľ a po pomerne komplikovanom záverečnom úseku, kde sa prebieha okolo depa s množstvom zmien smeru sa pribieha do cieľa.
Zabezpečenie preteku je na vysokej profesionálnej úrovni. Výborná organizácia v depách, na štarte aj v cieli. Značenie plávania dostatočné. Cyklistika sa ide po uzavretej trati, na kvalitných cestách, okrem 2x3,5km po mestských uličkách. Beh je po asfalte, rovivatý, na slnku bez jediného centimetra tieňa. Občetstvovacie stanice boli výborne zásobené, bol dostatok všetkého a bolo ich dosť na cyklistike aj na behu. Po preteku množstvo jedla a pitia, možnosť masáže a výborná zdravotná starostlivosť. Vyhlásenie výsledkov sa odohráva v bývalej továrni v centre mesta cca. 500m od štartu a bolo primerané. Aby som len nechváli, mám aj niekoľko pripomienok. Nie sú to pripomienky k organizácií preteku, ale skôr ku voľbe tratí. Cyklistika v troch okruhoch je problematická, nakoľko trať kapacitne nestíha. 1800 pretekárov na cca. 64kilometroch je moc a človek buď neustále predbieha, alebo je predbiehaný, čo sa výrazne komplikuje v 2. a 3. okruhu, kde rýchlejší pretekári vlastne iba predbiehajú. Ilúzie si netreba robiť ani o čistite jazdy počas cyklistiky. V prvom okruhu, kedy je na trati cca. prvých 200 pretekárov, rozhodcovia úskostlivo stážia takmer každého a penalizujú aj za čistú jazdu. Draftová zóna bola 7 metrov od zadného kolesa. Ako náhle sa na trať priženie „zdravé jadro“, končia všetky diskusie o čistej jazde. Jazdí sa skoro na Tour de France, balík za balíkom, galuska na galuske. Iba uvedomelé výnimky idú čisto. Rozhodcovia určite ľutujú, že naplnili penalty boxy v prvom kole podľa mňa prevažne čisto jazdiacimi pretekármi (určite boli aj výnimky) a balíky neriešia, stále sa sústredia iba na prvých povedzme 80 pretekárov a tých tvrdo kontrolujú počas celého preteku. To, čo sa deje za nimi ich nezaujíma. Definitívne som stratil ilúzie o férovosti pretekania – tu platí účel svätí prostriedky a história sa nepýta. Neviem, či sa to dá nejako riešiť, ale aspoň natiahnutie cyklistiky na dva 90 kilometrové okruhy by situáciu trošku vylepšilo. Podobnú pripomienku mám k behu. Beh na 10-kilometrovom okruhu obrátkovým spôsobom je absolútne neprehľadný, anonymný, chaotický a demotivujúci. Počas prvého , po prípade čiastočne druhého okruhu človek ešte vie/tuší kde je, ale potom jednoducho splynie v nikde nezačínajúcom a nikde nekončiacom dave čoraz viac nedôstojne sa pohybujúcich športovcov a definitívne stratí orientáciu. Nevie kde je a tým stráca motiváciu pretekať a z preteku sa stáva iba boj samého so sebou o dokončenie, pokiaľ teda nie je cieľom prekonanie času. Ale aj to sa stáva problematickým, keď za značkou 41km vás čakajú ešte viac ako 2 kompletné kilometre. Takže ďalšia pripomienka by bola k dĺžkam tratí. Podľa dosiahnutých časov, predpokladám, že plávanie bolo minimálne o 200m dlhšie, na cyklistike som nameral 182km (viac nameral každý, koho som sa opýtal, padali tam čísla 183,5km a beh mal buď zle značené kilometre, alebo bol minimálne o kilometer dlhší – podľa značenia posledného úseku). Nič viac ani menej. Keď to zhrniem, Challenge Barcelona je dobrý pretek, a kto hľadá masový pretek s rovinatou cyklistikou asi bude spokojný. Kto hľadá férový pretek a chce si naozaj zapretekať, siahne asi po niečom inom.O tom ako som to prežíval ja nabudúce, keď to rozchodím.

Žiadne komentáre: