My road to Langkawi (Malaysia 2010) 6. časť

Dnes len veľmi krátko. Je poiatok ráno, pozerám hokej s Rusmi a za hodinku vyrážam na letisko. Ako sa tento týždeň zomlel. Zdá sa, že nakoniec lepšie, ako som čakal. V pondelok ráno som sa zobudil už so slušnou bolesťou hrdla a začínal som mierne kašlať. Čo teraz do kelu!

Vírusovej invázii od celej rodiny to napokon doľahlo aj na mňa. Ale nebolo to až také hrozné a tak som išiel do fitka na bežecký pás. Nabušil som tam iba 12kilometrov, nechcel som to presoliť. V utorok som si naordinoval radšej voľno. Vydržal som to až do večera, keď som si povedal, že si pôjdem aspoň trochu zaplávať. Nebol to až taký dobrý nápad - rozkašlal som sa ešte viac. Ale nevadí, počas cesty a prvé dni na Langkawi budú voľné, tam sa to dolieči a tak som v stredu bol opäť v plnom tempe. Doobedu 17km na behátku - pekne ostrých a poobede 40km na časovkárskej koze - na plné gule, dal som to za hodinu a zatopil som pri tom celú pracovňu. Keďže ma toto nezabilo, tak vo štvrtok som si to sal trojfázovo. Ráno 50km na bicykli, nie moc rýchlo 32km/h, poobede 12 kilákov na behátku (2x zrýchľovaná pyramída od 12 - 16km/h) a večer ešte plávanie. Dobré bolo to, že už v stredu mi bolo lepšie a vo štvrtok už som bol úplne v pohode - hrdlo čisté, kašeľ takmer žiadny. Super. Asi som prišiel ako vyzrieť na takéto zdravotné problémy. Poradil mi môj americký priateľ Robin Rushing. Povedal mi, že ak sú premnožené baktérie v hrdle, najlepší spôsob ako ich poraziť, je ich vlastnými zbraňami. Nadávkovať sa poriadne probiotikami, lenže tie sú v kapsuliach z dôvodu, aby sa uvolnili až v črevách a nepodľahli žalúdočným šťavám. Takže Robinov spôsob je taký, že baktérie je treba nejako dostať do hrdla. Treba užívať probiotiká aj tradične, ale k tomu, tie čo sa dajú z kapsulí vysypať treba nasypať do úst, rozmiešať v ústnej dutine s kefírom a pomaly prehltnúť. Oni sa už nejako prichytia do toho hrdla.

Ale už nemám čas na písanie. Musím už letieť. Tak sa majte a držte palce. Nabudúce sa prihlásim z Malajzie.