utorok, 20. apríla 2010

IM Južná Afrika - cesta

A tak sme sa ráno vybrali smer Port Elizabeth. Tieto riadky vznikajú na Wien Flughafen, takže ešte nie je nič isté, sme odčekovaný, lietadlo je tu, meškanie jedna hodina a tak sa venujeme tradičným rituálom.
Hneď ako sme zaparkovali, vynoril sa pred nami Miro Vraštil. Sranda, načasovanie ako sa patrí, a pritom letí úplne iným letom.

Letisko stále mierne vyprázdnené, ale staviame sa do najväčšej fronty, ktorá je samozrejme u Emirates. Ale my sme tu už pečený-varený a tak nás posielajú k Business counter a vybavený sme šup-šup. Dokonca prešli aj CO2 bombičky a nevážili nám ani batožinu, proste chlapík nám veril. Potom nasledovalo niekoľko tradičných rituálov. Marek tradične začína pochod letiskom navoňavkovaním sa v obchode, kde to strašne smrdí ..... :). Keď teta predavačka videla, kto jej prišlel do obchodu, hneď bola pri nás s otázkou "May I help You?" a hneď nasledovalo "How a beautiful nails" pri pohľade na nechty to východniara, čo cestuje so mnou. Tento krát má nechty lakované vo farbách KIWAMI, samozrejme aj z nápisom a nie vo farbách TRIBE. Babenka bola samozrejme zvedavá, čo je to tam napísané, takže nasledovalo "Can You tell me what is written on?" Mareček okamžite zapotil "That's the mane of my boyfiend." To už som nemohol rozdýchať a rýchlo som ušiel aspoň metrov a tam som vybuchol od smiechu .............. :)


Rituál č. 2 je kúpenie syru. Už sme ho aj zjedli. Takže zatiaľ toľko :))))))))
Pokračovanie, hneď ak sa state niečo interesantné .................

Žiadne komentáre: