štvrtok, 15. apríla 2010

IM Južná Afrika Port Elizabeth - úvod


A je to opäť tu. Vyrážame. Do poslednej chvíle som tomu nechcel uveriť, ale nakoniec sa to všetko podarilo. Máme letenky, toľko sme bušili na Wendy z triangle, aby nám zajednala homestay až sa to celé nakoniec podarilo. Wendy nám nakoniec vyjednala ubytko u Curta priamo v Port Elizabeth, dokonca po prvých mailoch sa zdá, že Curt bude maximálny borec a a sľúbil, že nás vyzdvihne priamo na letisku. No nie je to bomba :)))).


Ak chcete všetko takto krásne zvládnuť, stačí vám na to jeden Marek s nalakovanými nechtami vo farbách Tribe multisport. Marečku dúfam, že si obnovil lak, aby sme mali zase v lietadlách prudko nadštandardný servis. Inak úlohy v našom dvojčlennom tíme máme kvalitne rozdelené. Mareček je Icebreaker a ja so Analyzér :)))).

Aj ja by som si niekedy namaľoval nechty, ale nemám žiadneho gulervúceho sponzora ako Marek a môj zatiaľ úbohý Trisport zatiaľ nemá chudáčik ani farby a ani logo. Ale čo neni možno bude a nie len to. Ale nechty .... . To nechám na brechera, alebo breackera, už ani sám neviem. Jediné čo viem, že tento týždeň absolútne nestíham. Celý tento rok sa flákam a hrám sa na profíka s občasným privoňaním si k robote, ale ako to chodí, vtedy keď nená .... . Tento týždeň sa to na mňa celé zosypalo. Nevadí, trošku popracujem a bude na letenky :)))). To je inak naše nové heslo s Marečkom. Áno letenky, to je to nás tento rok udržuje v akej-takej pracovnej kondícií. Proste, zadarmo ich nedávajú, na strome nerastú a treba ich platiť.

Takže tento týždeň ani tomu tréningu moc nedávam. Navyše vonku zdochol pes, čo pes, minimálne buldog. Toto už nie je počasie pod psa, proste hnus. Nie, že by som nerád behal v daždi, dokonca to mám rád, ale po svojom, v poslednej dobe pravidelnom 24 kilometrovom horskom krose vyzerám tak, že ma vlastné deti nepoznajú a na vyčistenie oblečenia spotrebujem more vody. Ale fajnovka nie som behám. Ale tento týždeň sa cyklistika opäť zmenila na trenažérovku a to hneď z troch dôvodov. Vonku leje a to na bicykli práve nemusím. Nechcem sa vytasať niekde tesne pred pretekmi. Ale hlavne, ten kto pozná môj zmysel pre čistenie bicykla si určite domyslí. Vzhľadom na to, že tento týždeň jazdím iba na koze, nevošiel by som sa s ňou do váhového limitu, lebo by na nej boli 2 kilá blata a sajrajtu.

A k tomu by som asi zase neprešiel kontrolou bicykla, ako naposledy. No predstavte si takú drzosť, som majiteľom jediného mountain-bike Transitiona na svete a ono si dovolili povedať, že s týmto na štart nemôžem. Dokonca mi ho museli umyť, predstavte si, dokonca aj tú historickú špinu z minuloročného Moraviamana. A to vám teda poviem, to teda bola špina ... :))))))) .

Ale dosť kecov o bicykloch.

Radšej sa pozriem vo svojich spomienkach ako som strávil čas medzi Novým Zélandom a Južnou Afrikou. Zvláštne, keď človek začne používať nové jednotky na meranie času :)))))))))). Samozrejme že som sa venoval aj deťom, manželke, aj keby som sa mohol viac. Dokonca som prevertikuloval aj polovicu trávnikov pri dome, opravil som podlahovú lištu, ale pravdu povediac viac som toho nestihol ako stihol :)))))).

Zo Zélandu som prišiel poriadne rozbitý, trvalo mi asi týždeň kým som pochopil stredoeurópsky čas.

Ale tréningovo som začal bušiť už na druhý deň. Tak ma to strašne baví. To je už raz tak, keď vám svetaskúsený trošku mierne prerastený ironman M.N. (teraz to už napíšem, keďže mi Mareček povedal, že výsledky testov ukázali, že je zdravý ako Malajská piraňa) ukáže nové horizonty.

S hrôzou som zistil, že som si nedal žiadny regeneračný týždeň. Ale na to nie je vôbec predsa čas. Regeneračných desať dní ma čaká práve teraz. Síce to bude s Marečkom asi zase poriadny záhul na brušné svaly, ale tie sú pripravené, jedine že by neboli :))))))))

V podstate si zatrénujem iba jeden deň, a dúfam, že sa tam nebudem motať celých 10 hodín :)).

Trošku štatistiky:
Tie 4 týždne po návrate zo Zélandu som strávil nasledovne:

Plávanie, to bola poriadna bieda. Ale plávať sa začnem učiť, až keď budem behať IM maratóny pod 3:05. Takže ešte mám kooooopu času. Možno aj celý život :))))))))
Naplávané : 32km

Cyklistika : Konečne som odstavil trenažér a začal som jazdiť vonku. Ale stále iba na zimáku. Môjho krásneho spešlíka Tarmaca som ešte nevytiahol. Veď načo. Na nabušenie hrubých kilometrov stačí aj cyklistický traktor, nebudem predsa tú nádheru drať hneď z jari. Dva krát som sa previezol vonku na Transitione ale to boli iné fukoty :))))))). Inak snáď celé 4 týždne sa niesli v znamení hrozného vetra a moc ma to nebavilo. Našťastie som začal jazdiť s našim plavčíkom Milanom a Romanom. To vám poviem, keď niekto umí, tak umí. Plavčík neplavčík, často-krát som mu nestíhal a jazdil som s vyplazeným jazykom :))))
Nabicyklované : 1312km

Beh to je niečo úplne iné. Na toto sa sústreďujem, tu ma päta najviac tlačí. Aj keď päta už ani tak moc nie. Úplne som prekopal prístup k behu, zmenil som techniku, tréning, všetko robím úplne inak a zdá sa, že postupne sa dostavuje aj malý pokrok. Ale na veľký si budem musieť ešte hoooodne počkať.
Nabehané : 317,5km ( na asfalte nie pomalšie ako 4:15/km, inak behávam len kros, jeden pretek a tak nejako)

Takže takého boli moje 4 týždne. Teraz už len vylaďujem intervalmi na koze upnutej v trenažéri, behám vonku (trošku menej ako normálne), robím kliky a zhyby, sed-ľahy a dokonca aj plávam (ale to mi fakt moc nejde). Našťastie v Južnej Afrike sa nepláva, ale iba vesluje v neopréne a to je niečo úplne iné :)))))).ˇ

Čo ešte? Píšem články pre Trisport. Manželka tvrdí, že som sa stal spisovateľom. Zaberá to dosť času, ale je to určitá forma motivácie, a proste, zatiaľ ma to ešte stále baví :))))

Akurát každý deň mi volá jeden ufrflaný chalan z východu a stále ma kritizuje a rozpráva o tom aké je to stále všetko zlé. Najhoršie je, že má pravdu. Je to ťažký detailista :))))

Aj tento článoček píšem iba útržkovite, takže to nikto neberte moc vážne. Začal som to písať, keď som sedel v rade na rodičovskom združení na pohovor s triednou učiteľkou (zdravím vás pani učiteľka Masárová, ak čítate tento príspevok), pokračoval som na synovom plaveckom tréningu a teraz sa to večer snažím ako-tak dokončiť.

Aby som to uzavrel. Medzi druhou a treťou časťou písania som si bol ešte skúsiť jeden beh. Bežalo sa mi krásne, takže by z toho asi aj niečo mohlo byť. Prvých 7,2km v tempe 3:50/km a druhých 7,2km som vyklusal za 4:10/km.

Teraz je štvrtok večer a ja mám stále ešte veľa vecí nedoriešených. Nemám dokončenú robotu, ale to stihnem. Nemám ani len začaté daňové priznanie z DPH a to musím jednoducho zajtra urobiť. Nemám nič zbalené, opraté a ani nachystané. Neviem ako bude v Južnej Afrike, počasie, nič, nemal som vôbec čas. Tak sa jednoducho nechám prekvapiť.

A čo mám. V prvom rade mám mesačné chlpy na nohách a hrudníku. Mám 4 mesiace nestrihané vlasy. Mám hrozne špinavý bicykel. Ale mám aj opravený kufor (dosť mi ho na posledných cestách dobili, stratil niekoľko šróbikov, ale môj šikovný brácho krásne všetko opravil). A čo ešte mám. Mám Marečka, na ktorého sa strašne teším, ako ho vystískam v Bratislave na Bôriku, kde sa ako dúfam stretneme v sobotu ráno a mám strašnú chuť na Afriku, na ironmana a úplne všetko čo táto cesta prinesie. A keď cestuje Supernova, tak to bude gulervúce (a other staff), ako sme s M.N. zvykli v poslednej dobe končiť vety.


Takže majte sa krásne, a občas mrknite nie len na www.trisport.sk, ale aj na blog, skúsim zase niečo napísať, ale už menej, lebo naposledy toho bolo až príliš.

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Jožo, tak spoustu "koulervoucích" zážitků a řádně si to užijte ať máme co číst ;-)
Téčko