sobota, 4. februára 2012

Halfironman Bátovce 2011 - Majstrovstvá SR

A som tu znovu ... Bátovce nepatria k pretekom, ktoré by som absolvoval každoročne ... pretekal som tu iba raz v roku 2008 ešte so starým Authorom a minulý rok som bol hlavným polievačom spolu s Bohušom a Marečkom ...


Takže Bátovce po druhé ...

Rodinke sa nechcelo a tak som vyrazil sám ... dokonca z domu ráno pred pretekom. Ako som už písal, išiel som sa zúčastniť a zabaviť sa. Po ceste som si pustil dve kompletné staré Metallicy ... Masters of Puppets a Black Album. Celú cestu som bubnoval do volantu a všetkého, čo som v aute mal ... normálne som sa naspeedoval a po príchode do Bátoviec som sa cítil SKVELE.

Keci, čo sa robí pred štartom tu nebudem uvádzať, proste som sa snažil vyhnúť štipľavému slnku a dožiť sa štartu.

Nejako mi to príde, že tento pretek sa u nás až moc prežíva. Sú to majstrovstvá ... sú tu všetci, krátkotratiari, dlhotratiari, každý ... a každý je nabudený na maximálny level. Celkom to nechápem, ale dobre ... hlavne, aby ma niekto neumlátil vo vode, lebo už pred štartom vidím, že to bude drsné ... .

S Marečkom ideme na štart ... žiadny stres ... pohoda

Ide sa na štart, voda je hnusná ako Ganga a teplá ako močka. Plávať sa bude samozrejme bez neoprénov ...

Odštartované ... zase klasická plavecká časť slovenských pretekov v dlhom alebo strednom triatlone ... bitka jaxviňa na prvých 100 metroch. Nabudení stafeťáci bijú tých ktorí naozaj pretekajú a tak sa musia prispôsobovať "borcom" ktorí vlastne ani nepretekajú ...

Kedy konečne niekto pochopí, že triatlonový pretek je niečo iné a štafetový pretek pre príležitostných adrenalínových športovcov vec druhá. Takýto naspídovaný bouchač môže pokaziť celoročnú prípravu niekomu, kto dre celý rok ... Pritom stačí tak málo, vypustiť štafeťákov o niekoľko minút neskôr a je po probléme ... Možno niekedy:)

Bitku prežijem a upratujem sa v pokojných vodách. Plávam si tak akurát, určite sa neknedlím, ale nejdem ani úplnú hranu. Objavil som pred sebou celkom dobré nohy a tak plávam za nimi. Tuším ich aj poznám, jasné sú to Vabronohy (bez Vabronožiek). Takto odplávame celé 2 kiláky a z vody lezieme spolu traja Lukáš Slatinský, Vabrouch a ja. Pred nami asi 10 sekúnd Šťupi.


Nóó, to nie je zlé, z depa vyrážame v poradí Lukáš, ja a Peťo. Nejako sa upracem na biku, najem a napijem po 2 kilákoch sa opieram do pedálov. Čakám, kedy sa Vabrouch okolo mňa preletí a ja ho skúsim aspoň chvíľu uvisieť ... Ale nič také sa nedeje, Peťo sa poslušne zaraďuje do vláčika a teraz fakt neviem ... ideme s Lukášom fakt tak dobre, alebo Peťo nemá svoj deň ... Niečo tu nesedí ... Šťupiho predbiehame, asi aj nejakých štafeťákov, možno ešte niekoho ... ja už po pol roku neviem ... Niekde vpredu sú pred nami Andrej Orlický, Karči Ďžalaj a Zadák a Jožo Tomašovič.


Asi na dvadsiatom kiláku prichádza prvý kritický okamih. Ideme okolo osamoteného domu asi 50-kou, keď sa zrazu vyrúti na nás pes. Vabrouch predo mnou ho obchádza, ja už nie. Psa som zostrelil v tej 50-ke, našťasie iba tretrou, zabalancoval som, ale udržal som sa na kole. Ale v tej chvíli na fakt oblial studený pot pri pomyslení, čo všetko sa mohlo stať ... Nič to, po minúte už na to nemyslím a valím ďalej. Pravidelne striedame, tak v 3-4 kilometrových intervaloch a priemerku máme fakt vysokú vzhľadom na to, že táto trať je všetko možné, len nie rýchla ... Druhý kritický okamih prichádza v druhom kole. Rútim sa dole do Bátoviec a to fakt rýchlo a tu zrazu jéééb, pichnutie pod prilbou. Asi osa. Nikomu neželám vyberať zakliesnenú osu z "aeročapice" počas plynulého zjazdu ... Asi po minúte zápasu boj vyhrávam, čelo bolí a hovorím si "Zbohem voso, já jedu dál ..." Chlapci mi odskočili a tak si ich musí docvaknúť, čo nie je až taký problém. Potom už nič podstatné ... tak ako sme odišli z depa, tak sme sa doň aj vrátili. Cyklistiku sme naozaj preleteli hoodne rýchlo. Depo je v pohode a ja vyrážam na beh ... až tu mi dochádza, čo sa vlastne deje ... Neprišiel som pretekať, ale veci sa vyvŕbili tak, že som zrazu na 4. mieste na MSR v strednom triatlone ... to by som si pred štartom ani len nepomyslel. Predo mnou bol Karol Džalaj, Orličák a Jožo Tomašovič. Prvý dvaja sú niekde viac vpredu, ale Joža vidím asi tak 200-300 metrov pred sebou a je stále bližšie a bližšie. A tak mením taktiku z tréningového preteku na pretekovú, kiláky bežím strojovo všetky okolo 4:00/km (+-3sekundy). Joža predbieham ešte v prvom kole zo štyroch a pred ďalšími mám náskok 6 a viac minút. V tomto tempe dobieham prvú desinku, pravidelne si 2x v kole meriam odstupy od borcov, čo sú za mnou. Je to stále rovnaké a tak zase mením taktiku, lebo vidím, že sa už nikam nemôžem posunúť a stačí mi kopírovať tempo prenasledovateľov :). Začína to byť v pohode, tempo klesá na cca. 4:20/km a toto je pohodlné. Vabroch a Lukáš mi samozrejme zdrhli, ale to mi nevadí. Ja som tretí na MSR na stredných tratiach a to je niečo o čom som ani nesníval. Posledné kilometre rozmýšľam, čo urobím v cieli. Nakoniec som to vymyslel celkom dobre. veď posúďte sami.


Cieľovú rovinku po hrádzi som si dokonale vychutnával a bolo to doma. Môj najlepší pretek na polovičných tratiach.


Celkovo 6. miesto a bedňa z MSR :)

7 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Super výsledek. Další stupně vítězů i na slovenském mistrovství. Jak trénuješ v tomto nečase? Tom

Ironjozef povedal(a)...

Jednoducho ... netrénujem. Nebehám, nebicyklujem, 2x do týždňa si idem zaplávať. Nič viac.

Anonymný povedal(a)...

A to sis to škudlil až na únor ty lenochu, co vyhrabeš v březnu :D IM

Ironjozef povedal(a)...

Ešte som bol na ďalších dvoch pretekoch, takže ešte stále mám čo doháňať.
Inak toto som mal napísané niekedy v Novembri, len som to akosi zabudol publikovať :)

Anonymný povedal(a)...

V březnu Jožinko vyhrabe na zahrade silné základy pre novu budovu kde bude robit vláčikovský model triatlonového depa - vodna plocha bude simulovana pomocou umelohmotnej nadrze, depo bude z balzy a spajli, po male bicykle jozinko pojde do Frankfurta a oblecenie pre pretekarov sa objedna v Kiwami. Trat cyklistiky bude situovana po obvode vlacikovskeho sveta a bezecky usek bude viest pozdlz trate -a la Klagenfurt :) cielovu branu vyrobi jozinko z mini nafukovacich vankusikov ktore vyraba vo svajciarsku firma Kleine Ziel gmbh. Zurich - stoji len 200CHF a cele to jozinko nasnima tou krasnou kamerou ktoru si kupil ked sme sli do malajzie a pomocou optickych kablov to bude sledovat doma na 3D telke ktoru si kupil na jeziska :) :) :) a bude pri tom mat mohutnu erekciu aky on je TVORCA kreativneho typa :)

mn

Anonymný povedal(a)...

Som nevdel , že v Batovcoiach sa môže jazdiť v haku :))))

Ironjozef povedal(a)...

Všade sa môže jazdiť v háku, len ťa pri tom nemôžu chytiť ...