Keď sa šofér nepozrie do späťáku pred tým ako otvorí dvere :)

Myslel som si, že zase dlho nič na blog nenapíšem. Ale dnešný deň bol výnimočný.
O jedenástej sme vyrazili pomerne veľká skupina na prvú cyklistiku, nech si zadok trošku zvykne. Dokonalé počasie, dokonalá jazda ... proste super. Dali sme 125km priemerom nad 32 km/h a bolo mi pri tom ako keby som doma ležal v obývačke v kresle ... proste pohodová jazda ... až na posledných 100metrov pred domom.

Išiel som okolo susedovho auta, no a on sa zrazu rozhodol, že vystúpi :))). Otvoril dvere, samozrejme sa nepozrel do späťáku a v tom prásk... Ramenom som vpálil do dverí, preletel aj s bicyklom cez dvere a už som sa aj váľal na zemi ... Bicykel rozletený, zadné koleso mi vyletelo z upináku ... proste masaker. Okolo mňa 10 ľudí, chceli volať sanitku, a tak som ich musel ešte ja ukľudňovať, že nech neblbnú, že to iba strašne bolí ale že som celý a nech sú len chvíľu ticho a nechajú na ležať ...
Čo nasledovalo? Nejako mi pomohli na nohy, skúsil som opraviť bicykel, čo sa aj takmer podarilo ... iba korman som nevedel vyrovnať ... a odmotal som sa domov.
Tam mi deti pomohli vyzliecť, lebo narazené rameno bolí tak, že nezdvihnem ruku ...
Mám otlčené koleno, lakeť, bok na ramene hrča ako svet ... ale idem do toho, narýchlo povolávam Danku, nech sa prezlečie a ide to so mnou rozbehať (pre istotu) a tak za chvíľku už odkrivkávam prvé kilometre. Predsa len som bol energeticky na nule a tak som iba vyklusal 8 kiláčikov po 4:50/km. Ale Danka aj tak nestačila. Ku koncu už koleno slušne bolelo a rameno len tak viselo, zdvihnúť ruku bolo úplne neriešiteľné. A tak sa skončil krásny sobotný deň.
Dopisujem to až v pondelok ráno.
Koleno v sobotu do večera neskutočne zatuhlo a nedalo sa zohnúť a tak som si fakt ľahol s obavami, že ráno to bude poriadna tragédia.
Ale nebola. Napodiv, ráno som mohol kolenom hýbať, problém sa presunul na narazený bedrový kĺb. Chodiť hore schodmi skoro neriešiteľné ... a tak som usúdil, že z nedeľného behu nebude nič. Aspoň som to skúsil rozbicyklovať. Dal som si 62 kiláčikov a celkom to išlo. Cez dediny som jazdil ako posratý a autá a cyklistov som obchádzal pekne zoširoka ...
Čo z toho všetkého vyplýva? Asi nič moc, len dúfam, že som si pády vybral už na celú sezónu a som rád, že sa v podstate nič tak strašného nestalo. Ale inak preletieť cez dvere auta je poriadna šupa, aj keď idete iba 20-kou :)))
Veľa šťastných kilometrov ...