utorok, 23. decembra 2014

Ironman Arizona 2013


Po letnej časti sezóny som mal „výkonnostne splnené“ a pravdu povediac bol som unavený fyzicky aj mentálne ... Celý september som oddychoval a pretiahlo sa to až do polovice októbra. Dobre, občas som vykonal nejaký ten pohyb, ale tréningom by som to určite nenazval...
Potom som však zistil, že záverečná-rekreačná časť sezóny sa nenávratne blíži a ja musím rýchlo niečo robiť ...
Zostávali mi 4 týždne doma a jeden týždeň v Amerike pred pretekom.

Okrajové podmienky taktiež neboli ideálne ... chladno, dni už pomerne krátke, kosačku mi zobral Marek a nechcel mi ju vrátiť ...
Tak som sa rozhodol, že na pretek zvolím netradičnú prípravu ... skombinujem MTB a nordic-walking a ešte niečo k tomu. Povedal som si, keď sa toto podarí tak som objavil revolučnú formu prípravy ...

Ako sa ukázalo celkom to fungovalo, nebolo to dokonalé, ale preteky som celkom primerane zvládol. Skončil som 29. v PRO kategórii a predbehli ma iba 3 agegroupáci ...
Keďže tento príspevok píšem viac ako rok po pretekoch tak to jemne zjednoduším. Skopírujem sem rozhovor, ktorý som dal E-triatlonu po pretekoch ... v rámci šetrenia času ...

Tak tu to je :
Jeden z posledních letošních světových Ironmanů absolvoval slovenský borec Jozef Vrábel v Arizoně. Pro něj s pořadovým číslem 29. Ztrátou hodinek se nenechal rozhodit, do cíle vbíhal na 35. místě a na časové tabuli svítilo 9:05:36. Jak prožil závod, na který nijak zvlášť neladil, se rozpovídal v následujícím rozhovoru.

Co tě přilákalo na IM Arizona? Jel jsi tam letos poprvé? 
IM Arizona som išiel prvý krát v roku 2010 a odvtedy sa tam chystám každý rok. Dvakrát mi to nevyšlo, hoci som už bol prihlásený, kvôli pracovným povinnostiam. V roku 2010 som sa spoznal s kamarátom Jeffom, u ktorého sme bývali spolu s Marekom Nemčíkom a naše priateľstvo sa vyvinulo tak, že Jeff pravidelne navštevuje Čechy, Slovensko  a Rakúsko už tretí rok po sebe a vždy si dáme nejaký spoločný pretek. Takže zámerom mojej cesty do Arizony bola návšteva a stretnutie s priateľmi a  popri tom absolvovanie preteku. 

Podařilo se ti před závodem odtrénovat potřebné dávky? Jaká byla příprava? 
Slovo príprava by som pozmenil na rýchlokurz absolvovania Ironmana v trvaní 4 týždne. Pre mňa sezóna skončila 1.9. v Zell am See a potom som už nič moc neriešil. Celé moje športovanie sa obmedzilo na plávanie s mojimi deťmi a občasné prebehnutie sa. Občas sám a cez víkendy s rodinou. Posledné 4 týždne som sa do toho samozrejme oprel trošku viac, jazdil som veľa na MTB, žiadny časovkársky bicykel. Proste nemám rád niektoré veci zadarmo, a tak som chcel mať aspoň trochu pocit, že si toho Ironmana zaslúžim. 

Co tvé ambice před startem? Umístění, čas..? 
Úprimne bolo mi to úplne jedno. Do Ameriky som prišiel kvôli niečomu úplne inému ako výsledkom a naháňaniu osobných rekordov. Pri tomto type prípravy som ani nemohol nič-moc očakávať. Jednoducho pohybovať sa počas preteku v pomerne komfortnom pásme a prísť do cieľa s úsmevom na perách. Lenže ono to nie je až také jednoduché. Ten, kto Ironman už niekedy išiel vie, že aj dobre rozbehnutý pretek sa pomerne veľmi ľahko môže zmeniť na peklo. Takže som veril, že sa vyhnem problémom a pretek si užijem. 

A užil sis ho? Jak hodnotíš své vystoupení v jednotlivých disciplínách? Spokojenost? 
Spokojný som so všetkým. Bolo to niečo také, ako urobiť rýchlo z minima maximum. Plávalo sa mi skvele a kedykoľvek som mohol pridať, ale nemalo by to žiadny veľký význam. Komfortne som sa pohyboval na 2-3 mieste v druhej skupine a na konci asi v posledných 400 metroch sme si z nej ešte dva poodskočili dopredu. Cyklistika bola z počiatku pomerne deprimujúca, lebo som vyplával pred favoritmi preteku a tí ma začali predbiehať a ja som si pripadal ako pionier medzi dospelými. Trvalo to prvých 30kilometrov, kým sa cezo mňa presypalo asi 10 ľudí, potom sa to upokojilo, zabudoval som sa do 4-člennej skupiny a tam som pomerne v pohode vydržal až do konca cyklistiky. 



Maraton jsi dal za 3.25. Jak se ti běželo v horkých podmínkách Arizony? 
Beh? To bola jedna veľká neznáma. Nabehané som nemal skoro nič, a bežal som iba na pocit. Nemal som ani len hodinky a vôbec som netušil ako rýchlo, alebo skôr ako pomaly bežím. Proste som si povedal "Run smart" a pomerne bez väčšej krízy som to dobehol do cieľa. Úprimne povedané, myslel som si, že bežím o niečo rýchlejšie.

Potkal ses někde s výraznější krizí? 
Ale áno. Asi na desiatom plaveckom zábere mi jeden so súperov odtrhol z ruky Garmin. V tej chvíli sa nedalo nič robiť, len plávať ďalej a nemyslieť na to. Potom na cyklistike hneď na začiatku. Nie som zvyknutý, že nikoho nepredbehnem a všetci sa okolo mňa doslova prerútia. Na behu bolo fajn, slniečko, príjemne... 


Jaká byla divácká kulisa a atmosféra? Pojedeš sem za rok zase? 
Už po druhý krát som na tento pretek nastúpil za jeden z domácich tímov. Tento krát to bolo za One multisport, čo je najväčší klub v Arizone. Pretekárom v ich drese sa dostáva obrovskej podpory, takže o dobrú náladu nebolo núdze. Nie je to nuda ako u nás doma. Ludia fandia, sú nadšení, Proste majú pretek radi. Jestli pojedu i za rok? To nedokážem teraz povedať. Ironman je komplikovaná záležitosť, vyžadujúca neskutočne veľa času a úsilia. Nie som si úplne istý, či som ochotný sa do toho pustiť znovu. Ale keď príde znovu jar, slnko, teplo, kto vie? 

Podělíš o zajímavý zážitek z cest na IM Arizona? 
Tak toto by bolo tak na 3 články. Keďže mám v Arizone veľa priateľov, tak sa tu stále niečo deje, párty, stretnutia, tréningy, Grand Canyon, Flagstaff a kopce nad ním. Boli sme na rodeu a taneční zábave, cez víkend na NHL, pak balenie a v pondelok odlet do mexického Cozumelu. Tam nás spolu s Jeffom čaká 9 dní v raji a jeden problematický deň v nedeľu 1.12. Tak dúfam, že to nejako zvládneme. Vyzerá to na kurz kiteboardingu, tak držte palce... 

 
S jakým pocitem se ohlížíš za letošní sezonou? 
Ešte nie je koniec, opýtaj sa na o 10 dní po ďalšom Ironmane. Doteraz som nemal ani moc času sa nad tým zamyslieť ... 

Na čem budeš pracovat v přípravném zimním období? 
Na svojich deťoch. Teda nie na nejakých nových ale na tých existujúcich.

Jeden zářez ti chybí do třicítky dokončených Ironmanů. Úctyhodné číslo. Máš vysněný čas, který bys rád jednou pokořil? 

Ja osobne nemám rád rovinaté trate, kde sa lámu rýchlostné rekordy, takže mi je to vlastne jedno. Vždy chcem ísť tak, aby som z toho mal dobrý pocit. 
Sleduješ českou triatlonovou scénu? Kdo tě letos nejvíc překvapil a čí výkon tě nadchl? 

Tak trošku sledoval. Prekvapil ma Jan Oppolzer na Slovakmane a Ruda Cogan vo vode a na cyklistike na Moraviamane. Inak nikto, každý išiel to na čo má. Či už Honza Čelústka na ME v krostriatlone, Peťo Vabroušek na ďalšej šnúre po svete ironmana a v poslednej dobe aj kadečoho iného, alebo Filip Ospalý, ktorý mal naozaj vynikajúci záver sezóny.
 

Ešte nejaké tie štatistiky:
Jozef Vrabel
Overall Rank: 35
Div Rank: 29
Gender Rank: 32
BIB 16
Division PRO
Race summary:
Swim     00:53:44
Bike       04:42:44
Run        03:25:13
Overall  09:05:36
Transition details:
T1          00:02:36
T2          00:01:19

Po preteku mi spadol kameň zo srdca, dal som to a vedel som že dám aj ten ďalší o dva týždne … takže teraz nasledovali pohodové dni spojené s užívaním si Ameriky … a Mexika s mojim veľkým americkým bráchom Jeffom ...
 











 
 

 

 
 
 
 
 
 

1 komentár:

Hjalmar povedal(a)...

Som velmi poteseny, ze sa tu opat pise:) Dakujem!