Po letnej časti sezóny som mal „výkonnostne
splnené“ a pravdu povediac bol som unavený fyzicky aj mentálne ... Celý
september som oddychoval a pretiahlo sa to až do polovice októbra. Dobre,
občas som vykonal nejaký ten pohyb, ale tréningom by som to určite nenazval...
Potom som však zistil, že
záverečná-rekreačná časť sezóny sa nenávratne blíži a ja musím rýchlo
niečo robiť ... Zostávali mi 4 týždne doma a jeden týždeň v Amerike pred pretekom.
Okrajové podmienky taktiež
neboli ideálne ... chladno, dni už pomerne krátke, kosačku mi zobral Marek a nechcel
mi ju vrátiť ...
Tak som sa rozhodol, že na
pretek zvolím netradičnú prípravu ... skombinujem MTB a nordic-walking a ešte
niečo k tomu. Povedal som si, keď sa toto podarí tak som objavil revolučnú
formu prípravy ...
Ako sa ukázalo celkom to
fungovalo, nebolo to dokonalé, ale preteky som celkom primerane zvládol. Skončil
som 29. v PRO kategórii a predbehli ma iba 3 agegroupáci ...
Keďže tento príspevok píšem
viac ako rok po pretekoch tak to jemne zjednoduším. Skopírujem sem rozhovor,
ktorý som dal E-triatlonu po pretekoch ... v rámci šetrenia času ...
Tak tu to je :
Jeden z posledních letošních
světových Ironmanů absolvoval slovenský borec Jozef Vrábel v Arizoně. Pro něj s
pořadovým číslem 29. Ztrátou hodinek se nenechal rozhodit, do cíle vbíhal na
35. místě a na časové tabuli svítilo 9:05:36. Jak prožil závod, na který nijak
zvlášť neladil, se rozpovídal v následujícím rozhovoru.
Co tě přilákalo na IM
Arizona? Jel jsi tam letos poprvé?
IM Arizona som išiel prvý krát
v roku 2010 a odvtedy sa tam chystám každý rok. Dvakrát mi to nevyšlo, hoci som
už bol prihlásený, kvôli pracovným povinnostiam. V roku 2010 som sa spoznal s
kamarátom Jeffom, u ktorého sme bývali spolu s Marekom Nemčíkom a naše
priateľstvo sa vyvinulo tak, že Jeff pravidelne navštevuje Čechy,
Slovensko a Rakúsko už tretí rok po sebe
a vždy si dáme nejaký spoločný pretek. Takže zámerom mojej cesty do Arizony
bola návšteva a stretnutie s priateľmi a
popri tom absolvovanie preteku.
Podařilo se ti před závodem
odtrénovat potřebné dávky? Jaká byla příprava?
Slovo príprava by som pozmenil
na rýchlokurz absolvovania Ironmana v trvaní 4 týždne. Pre mňa sezóna skončila
1.9. v Zell am See a potom som už nič moc neriešil. Celé moje športovanie sa
obmedzilo na plávanie s mojimi deťmi a občasné prebehnutie sa. Občas sám a cez
víkendy s rodinou. Posledné 4 týždne som sa do toho samozrejme oprel trošku
viac, jazdil som veľa na MTB, žiadny časovkársky bicykel. Proste nemám rád
niektoré veci zadarmo, a tak som chcel mať aspoň trochu pocit, že si toho
Ironmana zaslúžim.
Co tvé ambice před startem?
Umístění, čas..?
Úprimne bolo mi to úplne jedno.
Do Ameriky som prišiel kvôli niečomu úplne inému ako výsledkom a naháňaniu
osobných rekordov. Pri tomto type prípravy som ani nemohol nič-moc očakávať.
Jednoducho pohybovať sa počas preteku v pomerne komfortnom pásme a prísť do
cieľa s úsmevom na perách. Lenže ono to nie je až také jednoduché. Ten, kto
Ironman už niekedy išiel vie, že aj dobre rozbehnutý pretek sa pomerne veľmi
ľahko môže zmeniť na peklo. Takže som veril, že sa vyhnem problémom a pretek si
užijem.
A užil sis ho? Jak
hodnotíš své vystoupení v jednotlivých disciplínách? Spokojenost?
Spokojný som so všetkým. Bolo
to niečo také, ako urobiť rýchlo z minima maximum. Plávalo sa mi skvele a
kedykoľvek som mohol pridať, ale nemalo by to žiadny veľký význam. Komfortne
som sa pohyboval na 2-3 mieste v druhej skupine a na konci asi v posledných 400
metroch sme si z nej ešte dva poodskočili dopredu. Cyklistika bola z počiatku
pomerne deprimujúca, lebo som vyplával pred favoritmi preteku a tí ma začali
predbiehať a ja som si pripadal ako pionier medzi dospelými. Trvalo to prvých
30kilometrov, kým sa cezo mňa presypalo asi 10 ľudí, potom sa to upokojilo,
zabudoval som sa do 4-člennej skupiny a tam som pomerne v pohode vydržal až do
konca cyklistiky.
Maraton jsi dal za 3.25. Jak
se ti běželo v horkých podmínkách Arizony?
Beh? To bola jedna veľká
neznáma. Nabehané som nemal skoro nič, a bežal som iba na pocit. Nemal som ani
len hodinky a vôbec som netušil ako rýchlo, alebo skôr ako pomaly bežím. Proste
som si povedal "Run smart" a pomerne bez väčšej krízy som to dobehol
do cieľa. Úprimne povedané, myslel som si, že bežím o niečo rýchlejšie.Potkal ses někde s výraznější krizí?
Ale áno. Asi na desiatom plaveckom zábere mi jeden so súperov odtrhol z ruky Garmin. V tej chvíli sa nedalo nič robiť, len plávať ďalej a nemyslieť na to. Potom na cyklistike hneď na začiatku. Nie som zvyknutý, že nikoho nepredbehnem a všetci sa okolo mňa doslova prerútia. Na behu bolo fajn, slniečko, príjemne...
Jaká byla divácká kulisa
a atmosféra? Pojedeš sem za rok zase?
Už po druhý krát som na tento
pretek nastúpil za jeden z domácich tímov. Tento krát to bolo za One
multisport, čo je najväčší klub v Arizone. Pretekárom v ich drese sa dostáva
obrovskej podpory, takže o dobrú náladu nebolo núdze. Nie je to nuda ako u nás
doma. Ludia fandia, sú nadšení, Proste majú pretek radi. Jestli pojedu i za
rok? To nedokážem teraz povedať. Ironman je komplikovaná záležitosť, vyžadujúca
neskutočne veľa času a úsilia. Nie som si úplne istý, či som ochotný sa do toho
pustiť znovu. Ale keď príde znovu jar, slnko, teplo, kto vie?
Podělíš o zajímavý
zážitek z cest na IM Arizona?
Tak toto by bolo tak na 3
články. Keďže mám v Arizone veľa priateľov, tak sa tu stále niečo deje, párty,
stretnutia, tréningy, Grand Canyon, Flagstaff a kopce nad ním. Boli sme na
rodeu a taneční zábave, cez víkend na NHL, pak balenie a v pondelok odlet do
mexického Cozumelu. Tam nás spolu s Jeffom čaká 9 dní v raji a jeden
problematický deň v nedeľu 1.12. Tak dúfam, že to nejako zvládneme. Vyzerá to
na kurz kiteboardingu, tak držte palce...
S jakým pocitem se
ohlížíš za letošní sezonou?
Ešte nie je koniec, opýtaj sa
na o 10 dní po ďalšom Ironmane. Doteraz som nemal ani moc času sa nad tým
zamyslieť ...
Na čem budeš pracovat
v přípravném zimním období?
Na svojich deťoch. Teda nie na
nejakých nových ale na tých existujúcich.Jeden zářez ti chybí do třicítky dokončených Ironmanů. Úctyhodné číslo. Máš vysněný čas, který bys rád jednou pokořil?
Ja osobne nemám rád rovinaté
trate, kde sa lámu rýchlostné rekordy, takže mi je to vlastne jedno. Vždy chcem
ísť tak, aby som z toho mal dobrý pocit.
Sleduješ českou triatlonovou
scénu? Kdo tě letos nejvíc překvapil a čí výkon tě nadchl?
Tak trošku sledoval. Prekvapil
ma Jan Oppolzer na Slovakmane a Ruda Cogan vo vode a na cyklistike na
Moraviamane. Inak nikto, každý išiel to na čo má. Či už Honza Čelústka na ME v
krostriatlone, Peťo Vabroušek na ďalšej šnúre po svete ironmana a v poslednej
dobe aj kadečoho iného, alebo Filip Ospalý, ktorý mal naozaj vynikajúci záver
sezóny.
Ešte nejaké tie štatistiky:
Jozef Vrabel
Overall Rank: 35
Div Rank: 29
Gender Rank: 32
BIB
Division PRO
Race summary:
Po preteku mi spadol kameň zo srdca, dal som to a vedel som že dám aj ten ďalší o dva týždne … takže teraz nasledovali pohodové dni spojené s užívaním si Ameriky … a Mexika s mojim veľkým americkým bráchom Jeffom ...
1 komentár:
Som velmi poteseny, ze sa tu opat pise:) Dakujem!
Zverejnenie komentára