piatok, 17. októbra 2008

CZECHMAN 2008 - HALFIRONMAN - MĚLICE - 7.6.2008

Tak sme celá rovinka dorazili asi pred 2-ma hodinami z Mělic.
Moje hodnotenie: veľmi pekný závod, perfektná účasť, myslím že aj kvalita, prijateľný výsledok - takže čo viac si želať.
Ale po poriadku:
Cesta do Hradce Králové v piatok poobede bola hrôza – 280km za 5hod 30min.
Bývali sme u Pavla – kamoša, ktorého som poznal v Lorete, čo bolo naozaj výborné.
Ale k pretekom:
Po sklamaní v Litovli som radšej iba oddychoval, ale aj tak som sa cítil stále trošku unavený.
Takže taktika bola radšej s rozumom a nič neprepáliť, aby mi nedošlo.
Plával som štandardne za 24:12 – úplne na pohodu som sa vyvážal v skupinke asi 5tich a navzájom sme si brnkali po nohách. Depa som sa trošku obával, jednak kvôli piesku a jednak kvôli kompresným podkolienkam, ktoré nie je jednoduché navliecť na mokré nohy. Ale v pohode. Kolo bolo príjemné s neveľkým prevýšením a malo 94km. Nakoniec som udržal priemer 36,5km/h – mohlo to byť aj lepšie, ale potom by som si to asi vyžral na behu.
Takže, po rozumnej cyklistike som sa nachádzal na solídnom mieste, neviem presne, ale tak okolo 12miesta, so stratou iba necelých 6 min. na tretieho. No a potom prišiel beh, moja „najobľúbenejšia disciplína“. Bežal som to, na čo podľa mňa mám – nič viac, nič menej. Žiadne kŕče, v podstate žiadne problémy, len neviem behať rýchlo. Takže bolo z toho 4:41/km a prepad tak o 14miest dozadu – ale to sa dalo čakať. Zdá sa, že so nič neprepálil, tepy boli vzácne vyrovnané plávanie 156, kolo 155 beh 155.
Celkovo, spokojnosť, ale čoraz väčší rešpekt pred plnými distanciami – hlavne Moraviamanom.
Samozrejme musím spomenúť v prvom rade Zuzku, z ktorej sa postupne stáva hviezda, nandala to aj Andrei Dermekovej – dvojnásobnej účastníčke Havaja.
Spoznal som osobne aj Honzu (Zombice), veľký sympoš.
Samozrejme, že sme chystali hon na Michala (ironmana)– ako už spomínala Zuzka. Po cyklistike som myslel, že je už vymaľované, ale to, čo Michal predviedol na behu, to bola sila. Zbehol ma o 10minút a z môjho komfortného náskoku zostali už iba dve. Blbé, keď si človek 3 hodiny buduje 12min. náskok a niekto to vygumuje za necelú hodinku a pól.
Ale najväčší dojem na mňa urobil ten chalan z Humenného (Martin Holečko) s najlepším bežeckým časom. Ten ma stiahol na behu o takmer 20 minút, ale ten pocit, keď okolo mňa prešprintoval tak 300m pred cieľom a nadelil mi ešte nejakých 30 sekúnd. To nebol beh, to bolo ako keď sa okolo vás preženie rýchlovlak TGV.
Po závode super pohodová atmosféra, detičky sa kúpali – bez neoprénov a voda sa im páčila.
Na druhý deň sme boli v ZOO v Dvore Králové a poobede cesta domov – teraz rýchlejšia a v pohode.
Ešte malá poznámka k jazde v háku. Na trati boli rozhodcovia – upozorňovali, trestali ale asi nie dosť. V oblasti, kde som sa pohyboval na kole (prvá 15-ka), bolo vidieť rozhodcov neustále. Zo začiatku jazdila predo mnou skupinka asi 4-och, až pokiaľ ich rozhodcovia najskôr neupozornili a potom nepenalizovali stop and go. Potom sa rozpadli – dvaja stále predo mnou a dvoch som potom predbehol. Dovtedy so nemal šancu. Ale najmä v prvých dvoch kolách sa na trati vyskytovali nenormálne balíky aj po 10-15 ľuďoch. Beriem to, že sa neustále navzájom predbiehajú ale tým aj hákujú, ale pravidlá sú pravidlá.

Žiadne komentáre: