streda, 22. októbra 2008

ŽELEZŇÁK cz. 3,8 - 180 - 42,2 - LIPNO NAD VLTAVOU - 9.8.2008

Železňák.cz, alebo ako som si dal Irondouble za 7 dní.
Takže presne týždeň po úspešnom Slovakmanovi v Nitre som sa postavil v sobotu opäť na štart Ironmana. Tento krát nebolo cieľom pretekať a naháňať čas – to som robil pred týždňom v Nitre ale užiť si atmosféru, zašportovať si – proste vychutnať si to.
Teraz je nedeľa večer a ja sedím už sám pri ohníku v kempe Modřín na Lipne a ťukám si do klávesnice. Manželka a deti už išli spať a tak si to tu užívam za praskotu dreva. Takže po poriadku :
A tak sme sa vybrali na Lipno s celou rodinkou, čiže moja manželka Danka a deti Jožko s Margarétkou. Ubytovanie sme nemali zabezpečené, nakoľko definitívne rozhodnutie o štarte padlo až vo štvrtok. Tak sme pribalili aj stan, spacáky a takmer všetky tie blbosti, čo človek potrebuje na kempovanie. Kempovanie sme brali iba ako veľmi nepravdepodobnú alternatívu, ale keď sme sa pri prezentácií stretli s Michalom a Pavlom padlo rozhodnutie, že predsa len budeme stanovať, hneď vedľa Pavla, ktorý tu tiež bol s rodinkou. A tak sme už takmer pri stmievaní rýchlo postavili stan a vybalili všetky tie serepetičky. Príprava a balenie na preteky už prebiehala za tmy s jednou malou baterkou.
Ráno, klasicky budíček o 4:30, ládovanie a presun na štart.
Čo dodať k závodom – Železňák na Lipne bol krásny závod so všetkým, čo k tomu patrí – bolo chladno aj teplo, dážď, mrholenie aj slnečno, veselo aj bolestne – proste železňák ze vším všudy.
Takže štart – ráno bola slušná zima a všade vlhko – teplota okolo 12 stupňov. Začal pofukovať západný vietor a na hladine sa objavili slušné vlnky. Na povel sme sa vrhli do vody. Snáď po prvý krát v sezóne som nestál v prvom rade v strede, ale postavil som sa pekne na kraj, že si budem plávať svoje. A tam som aj začal – pekne pomaličky. Plávalo sa mi výborne, konečne som pri tom nedychčal ako lokomotíva. Řehula samozrejme hneď všetkým odplával a s ním sa odtrhli ešte ďalší štyria a ja som sa ocitol na piatom mieste a viedol som štvorčlennú skupinu – ja, Michal Urbánek, Jakub Chmelíček a Kubíček . Tak som si povedal, že im to odtiahnem a ťahal som to 2 a pól kola, potom som sa nechal spadnúť na 3 pozíciu v našej skupine, aby som nemal problémy s „navigáciou“ – posledné kolo končilo vplávaním do maríny. A tak sme aj doplávali. Usporiadateľom sa opäť nepodarilo vymerať trať plávania optimálne – musela mať minimálne 4km, skôr by som povedal tak 4,1km. Nevadí, aspoň sme si to viac užili, voda bola príjemná, mala 21 stupňov – na neoprény akurát. Jediný problém boli vlny, ktoré nás fakt dosť rozhadzovali.
V depe mi samozrejme všetci ušli, bola zima a ja som si to chcel užiť a nie vymrznúť, tak som sa poriadne naobliekal a vyrazil. Trvalo mi to 5 minút. Cyklistika je na Lipne výživná s prevýšením 1900m. Idú sa tri okruhy a v každom sú tri stúpania. Na prvých kilometroch som trošku bojoval s nasadením MP3 prehrávača, ale úspešne som to zvládol. Do uší mi začala bušiť Metallica, a ja zase do pedálov. Ale tento krát pekne kontrolovane, nechal som si spadnúť tepy na prijateľných na prvé kolo cca. 148. Jazdil som značne zadržane, lebo som tušil, že keby že idem „normálne“ asi by mi došlo. Na kole bolo všetko v pohode až na zjazd na Větřní – 18% klesanie po rozbitej mokrej ceste a ešte k tomu v obci. Prvé kolo – priemer cca. 32 a jedeme dál. Hneď na začiatku druhého sa spustil poriadny dážď a užil som si ho vo všetkých tých nebezpečných klesaniach – takže som išiel ako posero – ale heslo dňa bolo užiť a prežiť. Na konci druhého kola začalo svietiť slniečko a začalo sa vyjasňovať a oteplovať. Druhé kolo som mal najpomalšie vďaka tomu dažďu. Tretie – to bola paráda, 2x čúranie a slniečko. Celkovo cyklistika za 5:51 na tepe 140 – ideálne, cítil som sa perfektne a tak som sa „prirútil“ do depa. Tam mi to zase dosť trvalo, niečo cez 3 minúty. A hor sa na beh. Bežalo sa 5 koliečok a ešte nejaký ten apendix. Zo začiatku paráda – uvoľnený beh na tempe 5min /km. Tak som išiel prvé kolo. Druhé 8 km kolo o minútku pomalšie a trenie zase o jednu. To sa mi celkom páčilo. Bežalo sa mi ľahko, tepy tak okolo 140 – proste paráda. Hovoril som si, ako si to užívam, usmieval som sa na takmer každého a povzbudzoval som kamarátov. Na trati pom stretával usmievavú Zuzku, Michala, Jindru, Alexa, .... Niekedy v treťom kole aj jedného dlouhána, z ktorého sa po pretekoch vyklubal Šewy – vždy sa na mňa škeril, len som ho nevedel zaradiť. Rozmýšľal som aký je ten železňák krásny a ako pekne to odsýpa, lenže ako sa hovorí – nechváľ deň pred večerom. Zostávalo tak 16km, čiže dve kolá a začal so cítiť ako mi tvrdnú nohy a skracujem krok. Proste mi začalo dochádzať. S tým so celkom nepočítal a prišli chvíle, kedy som si prestal užívať a začínal som sa trápiť. Ale povedzte, aký by to bo železňák bez bolesti. A tak som zaťal zuby, nahodil kamennú tvár a bežal a bežal. Predposledný okruh bol najpomalší, posledný predsa len už s vidinou cieľa trošičku lepší. Tento krát žiadny finiš ani stupňovanie tempa do cieľa, ale prebeh cieľovou bránou s oboma deťmi s Jožkom v pravej ruke a Margarétkou v ľavej. V cieli gratulácia od Jirky Chaloupky s poznámkou, že to bol „pekný výkon“ po Nitre a krásna finišérska medaila. Ešte som zabudol čas : takže dnes to bolo za 10:55. Plán som mal na 12:30, takže vlastne aj spokojnosť. V cieli som ako prvému pogratuloval Jindrovi, ktorý ma, ako vo všetkých závodoch Triexpert cup-u predbehol v poslednom kole. Je to pán bežec. Potom gratulácia s Michalom a ďalšími. Po pretekoch ma bolel celý človek, fakt som bol rozbitý na padrť. Ale hodinku po hodinke sa to vylepšovalo a večer o 10-tej na vyhlásení som bol už celkom v pohode. Umiestnenie neriešim ale bolo z toho celkovo 20. miesto a 7. v kategórií 35-39 – ktorá bola suverénne najnabitejšia.
Na druhý deň sme sa s deťmi motali po Lipne nad Vltavou, navštívili sme všetky možné detské ihriská a skákadlá. Večer som si ešte dal 10km na kole a tak 1km plávania. Potom sme urobili táborák a proste pohodička. Práve som prihodil do ohňa posledné dve polená, tak to musím rýchlo ukončiť.
Čo na záver: Železňák cz. je krásny pretek a určite sa ho oplatí vyskúšať. Výborná organizácia, super ľudia na občerstvovačkách, niet čo vytknúť.

Žiadne komentáre: