týždeň som slušne potrénoval, takže v piatok som sa cítil mizerne, ale deň odpočinku iba z ľahkým plávaním mi evidentne prospel a mohol som opäť pretekať.
Pred štartom som sa stretol s Demim, jeho budúcim švagrom Lukášom a Bahýlkom. Zrazu mi zasvietili kontrolky, keď som zbadal Tomáša Ulmu a tak som sa s ním bežal zvítať. Nakoniec dorazil aj Jožko Bezák – ironmanský matador a kultúrny barbar.
Ale k preteku. Zišla sa rekordná účasť 133 pretekárov na polmaratóne a 105 na celom a aj po výkonnostnej stránke to bolo solídne. Ciele som si nedával žiadne, proste bežať a to najrýchlejšie ako sa dá – žiadna taktika, žiadne okolky. A tak sme presne o desiatej vyrazili. Najskôr ulicami mesta, tam som okupoval druhú priečku, samozrejme s vedomím, že ju neudržím, ale bolo to pekné. Našiel som si svoje tempo a usadil sa vo vedúcej skupinke. Tempo bolo dosť rýchle, ale veď čo si na začiatku naženiem, akoby som na konci našiel – ha, ha, ha. Ale chcel som s nimi bežať. Takto som to vydržal asi 4km a tam som postupne začal strácať. Na piatom kilometri som mal medzičas 18:06 (takže opäť osobák) na rozumných 165-tich tepoch. Vtedy ma docvakla vedúca skupina (traja bežci), ktorí bežali celý maratón. A zozadu počujem „Tento beh odzadu poznám – vitaj Jozef.“ Bol to Maťo Holečko, určite najlepší bežec zo všetkých ironmanov na Slovensku. Hovorím si dobre, tak sa skúsim zviezť. A tak som s nimi bežal až na otočku polmaratónu – oni bežali ďalej a ja osamotene naspäť. Ešte som si stihol zabehnúť osobák na desiatku (36:50 – tepy na druhej päťke 164bpm). Ale ako náhle sa vybehne z Liptovského Mikuláša, trať sa slušne-povedané začne vlniť (normálne povedané sú tam 4 kopce ako prasa – dva tam a dva naspäť), ktoré mi výrazne ubrali z rýchlosti. Otáčal som na siedmej pozícií a na spiatočnej ceste na predbehli dvaja borci. Takže som sa motal na deviatom mieste a postupne som sa blížil do cieľa. Bežalo sa mi krásne, bez nejakej krízy, pichania – proste pohodový beh – nádhera. Akurát lýtka tvrdli, ale oni vlastne ešte nezmäkli od Otrokovíc z pred týždňa. Vlastne sa na trati už nič nestalo, proste som dobehol do cieľa. Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.
A keďže už nejaké fotky dorazili, tak uverejňujem aj lajdáka Demiho ako sa hrnie do cieľa. Keby vic trénoval, mohol byť už dávno prezlečený a vyklusávať ako borec v pozadí :-).
Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.
Ale k preteku. Zišla sa rekordná účasť 133 pretekárov na polmaratóne a 105 na celom a aj po výkonnostnej stránke to bolo solídne. Ciele som si nedával žiadne, proste bežať a to najrýchlejšie ako sa dá – žiadna taktika, žiadne okolky. A tak sme presne o desiatej vyrazili. Najskôr ulicami mesta, tam som okupoval druhú priečku, samozrejme s vedomím, že ju neudržím, ale bolo to pekné. Našiel som si svoje tempo a usadil sa vo vedúcej skupinke. Tempo bolo dosť rýchle, ale veď čo si na začiatku naženiem, akoby som na konci našiel – ha, ha, ha. Ale chcel som s nimi bežať. Takto som to vydržal asi 4km a tam som postupne začal strácať. Na piatom kilometri som mal medzičas 18:06 (takže opäť osobák) na rozumných 165-tich tepoch. Vtedy ma docvakla vedúca skupina (traja bežci), ktorí bežali celý maratón. A zozadu počujem „Tento beh odzadu poznám – vitaj Jozef.“ Bol to Maťo Holečko, určite najlepší bežec zo všetkých ironmanov na Slovensku. Hovorím si dobre, tak sa skúsim zviezť. A tak som s nimi bežal až na otočku polmaratónu – oni bežali ďalej a ja osamotene naspäť. Ešte som si stihol zabehnúť osobák na desiatku (36:50 – tepy na druhej päťke 164bpm). Ale ako náhle sa vybehne z Liptovského Mikuláša, trať sa slušne-povedané začne vlniť (normálne povedané sú tam 4 kopce ako prasa – dva tam a dva naspäť), ktoré mi výrazne ubrali z rýchlosti. Otáčal som na siedmej pozícií a na spiatočnej ceste na predbehli dvaja borci. Takže som sa motal na deviatom mieste a postupne som sa blížil do cieľa. Bežalo sa mi krásne, bez nejakej krízy, pichania – proste pohodový beh – nádhera. Akurát lýtka tvrdli, ale oni vlastne ešte nezmäkli od Otrokovíc z pred týždňa. Vlastne sa na trati už nič nestalo, proste som dobehol do cieľa. Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.
Pre budúcich záujemcov - tu je profil mapa a profil trate celého maratónu, polovička sa beží po tej istej trati, len otočka je na vrchole kopca na cca. 12,5-tom kilometri.
Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.
11 komentárov:
Pepo, Tvoje běžecká výkonnost asi nepřekvapuje jenom mne, osobák na desítku v rámci půlky je skvělý! Hrozně se mi líbí i trať, takže jestli bude příští rok počasí jako letos, vidím to na pěkný víkend v okolí Liptovské Mary.
Gratuluji k výkonu a času.
Opět pěkný čas, až se naučíš nepřekopávat první půlku, měl bys dát pod 80'. IM
Ahoj Michale, ja viem, že som to prepálil, ale bavilo ma to. Mne ani nešlo o výsledný čas, iba sa poriadne vyluftovať. Od takého 13-teho kiláku som začínal tvrdnúť a skracovať krok. Proste to chce viac intenzívnych behov a telo si zvykle - možno :-).
Však dnes o nic nešlo, tak neřeš drobné přepálení:-) Uděluji ti pochvalu za aktuální zpravodajství :-D
Ahoj Pepo, taky jsem te nekritizoval, pouze jsem prispel svoji radou do mlyna a zaroven odhadem, kam se v kratkem case muzes dostat :)
Michale, v pohode. Ja som si toho vedomý, že som to prepálil, proste sa mi tak chcelo bežať - neriešil som ani čas, ani umiestnenie - iba pocit z behu. To vieš, že tvoje rady beriem vždy vážne.
To sa preteká ked to behá a je fajn počasie i výhľad, nie? Opäť si pekne zabehol. Asi si sa do toho prvých 10km riadne oprel, ale zasa si to až tak neprepálil, pretože prvých 5km je v LM zle vyznačených, značka by mala byť o pekných pár sto metrov dalej. Ondriško
Takže zase žiadny osobák na 5-ku. Nevadí, aj tak to bolo iba o 2 sekundy :-). Kašľať na to.
Nádhera. Tobě to ale jde, radost to sledovat, jen tak dál :-). Jsem zvědav, k jakému času se přiblížíš v březnu na 1/2maratonu v Oseku .-).
Ked Ti to teraz tak dobre ide, nerozmýšľaš žeby si toho roku ešte zabehol naplno maraton na rýchlej trati? 19. decembra v Žiline bude jeden, malý ale pohodový, beží sa na certikovanej rovinatej trati. Ondriško
19. Decembra je super termín :-). Ale ak nebude meter snehu a čo i len trošku normálne počasie tak tam prídem, aj keď určite nie zabehnúť rýchly čas, ale dlhý beh v primeranom tempe by sa mi páčil.
Zverejnenie komentára