Polmaratón Liptovský Mikuláš 14.11.2009

Po týždni opäť na štarte. Proste bežecké preteky sú krásna vec, že som ja truhlík na to prišiel až teraz. Cez Tento krát žiadny dážď, ale nádherne modrá obloha , ráno síce chladno, ale predsa len som sa odhodlal bežať v krátkom. A bolo to dobré rozhodnutie.
týždeň som slušne potrénoval, takže v piatok som sa cítil mizerne, ale deň odpočinku iba z ľahkým plávaním mi evidentne prospel a mohol som opäť pretekať.

Pred štartom som sa stretol s Demim, jeho budúcim švagrom Lukášom a Bahýlkom. Zrazu mi zasvietili kontrolky, keď som zbadal Tomáša Ulmu a tak som sa s ním bežal zvítať. Nakoniec dorazil aj Jožko Bezák – ironmanský matador a kultúrny barbar.
Ale k preteku. Zišla sa rekordná účasť 133 pretekárov na polmaratóne a 105 na celom a aj po výkonnostnej stránke to bolo solídne. Ciele som si nedával žiadne, proste bežať a to najrýchlejšie ako sa dá – žiadna taktika, žiadne okolky. A tak sme presne o desiatej vyrazili. Najskôr ulicami mesta, tam som okupoval druhú priečku, samozrejme s vedomím, že ju neudržím, ale bolo to pekné. Našiel som si svoje tempo a usadil sa vo vedúcej skupinke. Tempo bolo dosť rýchle, ale veď čo si na začiatku naženiem, akoby som na konci našiel – ha, ha, ha. Ale chcel som s nimi bežať. Takto som to vydržal asi 4km a tam som postupne začal strácať. Na piatom kilometri som mal medzičas 18:06 (takže opäť osobák) na rozumných 165-tich tepoch. Vtedy ma docvakla vedúca skupina (traja bežci), ktorí bežali celý maratón. A zozadu počujem „Tento beh odzadu poznám – vitaj Jozef.“ Bol to Maťo Holečko, určite najlepší bežec zo všetkých ironmanov na Slovensku. Hovorím si dobre, tak sa skúsim zviezť. A tak som s nimi bežal až na otočku polmaratónu – oni bežali ďalej a ja osamotene naspäť. Ešte som si stihol zabehnúť osobák na desiatku (36:50 – tepy na druhej päťke 164bpm). Ale ako náhle sa vybehne z Liptovského Mikuláša, trať sa slušne-povedané začne vlniť (normálne povedané sú tam 4 kopce ako prasa – dva tam a dva naspäť), ktoré mi výrazne ubrali z rýchlosti. Otáčal som na siedmej pozícií a na spiatočnej ceste na predbehli dvaja borci. Takže som sa motal na deviatom mieste a postupne som sa blížil do cieľa. Bežalo sa mi krásne, bez nejakej krízy, pichania – proste pohodový beh – nádhera. Akurát lýtka tvrdli, ale oni vlastne ešte nezmäkli od Otrokovíc z pred týždňa. Vlastne sa na trati už nič nestalo, proste som dobehol do cieľa. Výsledný čas 1:21:56 a celkové deviate miesto. Priemerný tep 164bpm. Víťaz mal čas cca. 1:15:30. Vzhľadom na profil trate som spokojný, proste krásny beh, krásna trať a krásne prostredie. Zo všetkých strán zasnežené hory – proste kochanie. Na severe Západné Tatry, na východe Kriváň s Vysokými Tatrami a na juhu Nízke Tatry – všetko zasnežené, biele. Bomba.

Pre budúcich záujemcov - tu je profil mapa a profil trate celého maratónu, polovička sa beží po tej istej trati, len otočka je na vrchole kopca na cca. 12,5-tom kilometri.

A keďže už nejaké fotky dorazili, tak uverejňujem aj lajdáka Demiho ako sa hrnie do cieľa. Keby vic trénoval, mohol byť už dávno prezlečený a vyklusávať ako borec v pozadí :-).

Dúfam, že sa takto budeme usmievať aj o týždeň v Trenčianskych Tepliciach po maratóne.