... a teraz to ostatné z Oravamana 2013 ...

 

 

Dúfam, že sa Peťo Paľa nenahnevá ale moja anabáza s Oravamanom začala presne 17.11.2010 o 8:40 stredoeurópskeho času ... ja som bol vtedy aj s Marečkom v Arizone keď ma v hosťovskej izbe v Jeff-ovom dome ráno prekvapil tento email:

Pozdravujem!
V prvom rade skladam hlboku poklonu pred Vami a Vasimi nadhernymi vysledkami. Su to zverske vykony:) S triatlonom som zacal v juni tohto roku, ako 23 rocny, ale uplne som mu podlahol a stal sa mojou "drogou". Okrem kratkych triatlonov som bol 2 pol irony, premierovy maraton (za 3:08) a uz sa moc tesim na sezonu 2011.
Po podrobnom precitani kadejakych webov o Vas a o Marekovi som este viac nazhaveny do treningu a do dalsich pretekov.
V roku 2011 chcem robit triatlonovy pretek u nas na severe Slovenska, kde by bola takato atypicka kombinacia:
2km plavanie, cca 50km bike (cesta 2. triedy - 1200m prevysenie) a beh cca 13 km (600m prevysenie). Bude sa to odohravat v Zapadnych Tatrach - Rohace. (bike zacina vo vyske 570m a konci vo vyske 1370m, odtial horsky beh do 1876m a potom po hrebeni s miernym klesanim, ciel je v 1030m vyske.
Bude to prvy rocnik, tak verim ze sa nam podari pripravit kvalitny pretek, ktory by bol v buducnosti atraktivny nielen kvoli narocnej a kopcovitej trati, ale aj kvoli hodnotnym cenam.
Sucastou bude aj ziva folklorna hudba, a vecer posedenie, video projekcia pozvanych hosti. Dufam ze sponzori budu stedri a budu aj kvalitne ceny. Zabezpecene bude aj ubytko pre kazdeho.
Ak by ste nahodou mali cas a chut prist na pretek vramci vasich treningov na Ironmany, bolo by nam velkou ctou vas privitat.
Termin konania bude zrejme v 7. mesiaci (jul), zalezi aky bude kalendar STU, aby sa pretek neprekryval s inym. Prisposobime sa, aby mohlo prist co najviac ludi.
Odpisal mi Andrej Orlicky aj Peter Vabrousek, ak budu mat cas tak ze radi pridu. Ucast potvrdil aj Peto Svatojansky (byvaly triatlet, inak spickovy skialpinista).
Prvy rocnik chceme urobit hlavne aby sa zviditelnil, a do dalsich rocnikov dostal na co najvysiu uroven. Samozrejme sa budeme snazit o co najlepsich spnozorov, aby bolo aj o co pretekat.
tu su nejake foto predbezne: http://picasaweb.google.com/maugli86/OravaManTriatlon2011#
Dakujem za Vas cas a prajem mnoho dalsich uspechov a vydarenu zimnu pripravu!
Vela zdaru!
peto pala
... toto už je hoodne dávno ... sranda ako nám ten chlapec z pod Roháčov vykal ...

Neviem, či to bola zhoda okolností, alebo čo, ale tento rok sme stáli na štarte Oravamana všetci traja čo sme v ten deň boli v Arizone .. Marek, Jeff aj ja ...
Po pretrápenom preteku v Bátovciach mi padlo veľmi vhod, že som si mohol ísť prečistiť hlavu Tatranským vzduchom už od utorka...

 

 

Vyrazili sme teda na cestu a v utorok poobede sme už klopali na dvere penziónu Pribiskô ...
Nasledovali 3 dni plné pohodičky ... každovečerný tenis, kúpanie sa v Oraviciach a Tatralandii (nikdy viac), prejazdenie trate cyklistiky dole-hore-dole ...

 

 

 Vo štvrtok večer dorazili aj ďalší členovia Supernovy Mareček a Števo ... a netrvalo dlho a v suterénnych priestoroch sa začal ping-pongový turnaj, kde sa hralo doslova ako o život ...
Mareček to pojal ako odvetu za ping-pongovú potupu, ktorú som mu uštedril v Budapeštianskom Decathlone v lete 2011 ... hral naozaj lepšie, skúšal to fyzicky, psychicky, takticky, alkoholicky ... zmenou dĺžky setu z 11 na 21 ... a takmer uspel ... hrali sme každý s každým Ja, Marek, Števo, Jeff, Danka, Jožko ... a ku koncu ma už vôbec nikto nemal rád ... a mňa strašne bolela pravá ruka ...

 

 

Prišiel piatok, deň pred pretekom a to už atmosféra v okolí penziónu začala hustnúť ... postupne prichádzali všetci ... registrovať sa, večer na rozpravu ...
Je fakt bomba bývať priamo v centre preteku, sledovať to celé a relaxovať ...

 

  

Takto pohodovo prebehol deň pred pretekom ... pretek som už opísal v predchádzajúcom príspevku a to, čo bolo po skúsim napísať teraz ...
... potom boli všelijaké sprievodné záležitosti ako detský duathlon (celkom vydarená akcia) a vyhlasovanie víťazov ... ale predpokladám, že to nikoho nezaujíma

 

 

Medzi tým sa podával vraj výborný guláš ... neviem, lebo keď som sa o tom dozvedel, vystál som si rad ... tak som bol prvý, komu sa neušlo ... ujo mi ukázal prázdny kotol a prikrčil plecia a povedal "asi im moc chutil ..."

 

... to už som bol poriadne hladný a nejaké vyhlasovanie, tombola a podobne ma vôbec nezaujímali, moja myseľ sa jednoznačne upierala do priľahlej koliby kde sa pomaly rozbiehal záverečný raut ... nekontrolovateľne som sa vrútil dnu naložil som si tanier plný všetkého a celé som to zopakoval 3x
Aj som to chcel zapiť pivom, už som ho mal aj na stole , odpil som si ... ale zistil som, že mi nechutí, nie je tam sirup, také mi bolo horké. No to dnes bude so mnou zábava ... tak som si dal kofolu ...

 

 

Keď sme sa všetci doslova zožrali tak, že sme mali gundže za ušami, fakt sme nevedeli, čo bude ... Vladimír B. iba sucho poznamenal že dnes to asi nebude ono, že toto sa nedá zopakovať bez dvojice Hujer, Mengele ... a tak sme sa pobrali do komornejšieho prostredia reštaurácie ...

 

 

... vôbec to tak zo začiatku nevyzeralo, ale práve toto bolo to kľúčové miesto, kde sa zrodila šanca ako zachrániť večer ... po suchom konštatovaní, že Hafirkovica je v bare drahá sme každý povinne priniesli ploskačku zo "štartovacieho balíčka pretekára" ... sme na Orave a tak predsa pretekárom nebudú dávať prázdne fľašky a postarali sme sa o ich obsah ... potom znenazdajky sa vrátil môj syn a kľúčami od Marekovej izby a v ruke mal ďalšie ploskačky ... neviem ako to robí ten kúzelník z východu ale keď niekto dostane jednu on má vždy ešte aspoň +3.

 

 

V zápätí vykukla spod stola fľaša Metaxy ... kúzelník z východu sa najskôr ušrnul, potom zalizol a v tom momente bol obsah Metaxy prechodne umiestnený do ploskašiek a krátko na to tam kde má byť ... niektorí sme to dali fakt so sebazaprením, ale čo človek neurobí pre kamaráta ... to už sa nám zdalo, že ani tá zábava nie je až taká stratená ... len čo sme počuli z vonku sa ozývať pesničku od Paľa Haberu " Je to vo zviezdach" tak neviem prečo, ale vzali sme to frontálnym útokom dole po schodoch a už sme frčali ... nikdy by som nepovedal, že na takéto niečo budem blbnúť po štyridsiatke viac ako keď som mal sedemnásť (dobre si na túto pesničku pamätám z večera po krajskom kole stredoškolskej odbornej činnosti v dome kultúry v Starej Turej).

 

 

Moje deti iba krútili nado mnou hlavu, ale to už sa zábava rozbehla ... a začínalo byť ako nebolo ... už ani Hafirkovica nebola drahá, chutila aj Amerikánovi, len začínal byť trošku unavený ... prišiel dokonca aj veľký Vabroušek a tancoval na trávnatom parkete s dcérou ako za mlada ... :)

 

 

... tu sa jednoznačne prejavila sila vytrvalosti klubu Supernova +1 (pán Vladimír B.). V prepočte na hlavu nemá nikto na Slovensku toľko absolvovaných  ironmanov koľko my a zahanbiť sa nedala ani dvojica čakateľov Yorge a Kubo (už sa teším na budúcoročný prvý prázdninový víkend v Klagenfurte ... poteče kref a pot ...).

 

... vydržali sme až do konca, čo bolo do 2:30 ...potom už chalani odmietli hrať. Mareka to tak naštvalo, že sa rozhodol, že zdemoluje drevenú detskú hojdačku ... ale nie ručne, ani nožne ... frajeri to robia hrudným košom ... no čo už robotu zdobil dobre, len pritom lietali triesky na oboch stranách ...

 

 

Tak nejako sme ukončili after party a odobrali sa na krátky odpočinok ...
V nedeľu ráno ma tradične o 6:00 zobudia ovčie zvonce ... celá rodina je akási rozbitá a tak ich ani neobťažujem balením bicyklov a pod ... zvládam to ešte pred raňajkami
Raňajky sa nesú v duchu plánovania prvého tréningu na Oravaman 2014 ... nikto nechce ísť, len Vabrouch so synom a celá naša rodina. Teda ešte pani Janka B. nahovára pána Vladimíra B. aby sa išli niekde prejsť ...
Ja niečo podobné skúšam s Jeff-om a Alex ... ale ich rezolútne NIE je tak jasné, že mi zobrali všetok vietor z plachiet ...
Keď vidím rozbitého Marečka, tak sa ani o nič nepokúšam, a keď vidím chuderku hojdačku ... tá bude mať hodne veľký problém ... darmo narazil do nej Veľký Humenský Vlak ...
Vabroucha s Filipom nechávame ísť samých, lebo ich tempo by bolo asi pre Margarétku neakceptovateľné a tak sa vyberáme sami ...

 

Po ceste ešte vezieme Jeffa s Alex do múzea Oravskej dediny, aby nasali ešte trošku slovenskej kultúry a aby im viac chutil obed ... my pokračujeme na parkovisko na Zverovke ...
Odtiaľ sa vydávame na opäť do kopcov.  Čaká nás výstup z výšky 1000m do 1906 na Brestovú , nejaké motanie sa po hrebeni a zostup dole ...

 

 

Už v prvých fázach výstupu hodne cítim večerné tancovanie a tú špetku Hafirkovice, čo som vypil ... asi chýba aj trošku spánku ... vplyv včerajšieho preteku si nepripúšťam (veď prečo, niečo viac ako 3 hodinky na trati a beh prevažne dole kopcom ... to nemôže mať žiadny vplyv) . Ideme stále vyššie a vyššie ... a už je to tu, nádherné výhľady, kopce, hory, skaly ... nádhera ... konečne vidím Západné Tatry (včera som sa akosi zabudol pozrieť), hodne si to užívame ... dokonca aj tá naša 8-ročná elektrická myš ... Na hrebeni zastavujeme, urobíme si piknik (zožerieme všetky tyčinky a čokolády) a kocháme sa ...

 

 

Potom už len dole ... no poviem vám, ísť dole kopcom je niekedy náročné ... nikdy by som to nepovedal ... ale dnes mi to robí trošku problém :)
A už sme naspäť na parkovisku, v aute, v penzióne Pribiskô ... náš pobyt završujeme výborným obedom. Čo iného by som si mohol objednať na záver ako "Zubereckú pochúťku" a nealko radler ... a dvojité presko ...
V presvedčení, že už bude obsah alkoholu v mojej krvi v záporných číslach odchádzame spokojní o 17:00 domov ...

 

 

Zhodnotenie ...
Oravaman nie je triatlon, je to Udalosť. Zhodou okolností sa tu zíde kopa ľudí, ktorí majú radi plávanie (niektorí ani moc nie), cyklistiku a beh, všetci majú fundamentálnu potrebu rozbiť sa strašným spôsobom počas sobotného doobedia (niektorí to berú doslova ...) a potom to náležite osláviť ...
Nenormálne dobré to bolo, a bolo fakt tak ako nebolo ... naozaj obrovská vďaka Peťovi Paľovi a celému jeho tímu za to, čo pre nás prichystali ... pretek, atmosféra, srdečnosť takto to býva naozaj oba v Zuberci ...
... a ešte aj ten Vlado Barón bol celkom dobrý ... :)