pondelok, 23. februára 2015

1. kolo Sl. pohára v Aquathlone - Mojmírovce


Dňa 21.februára sme zahájili triatlonovú sezónu 2015. Zatiaľ síce nie triatlonom, ale prvým kolom Slovenského pohára v aquathlone.  Preteky sa konal v perfektnom prostredí kaštieľa v Mojmírovciach. Naozaj sa mi páči myšlienka urobiť seriál aquatlonových pretekov a podobné lokality sú pre to ako stvorené.
V rámci areálu kaštieľa je 25m štvordráhový krytý bazén a beh sa odohrával v parku. Počasie taktiež vyšlo na výbornú, viac ako 10 stupňov a slnečno ... proste parádne intro do sezóny.

Ciele na tento rok nemáme malé a tak sme si chceli odtestovať, kde sa nachádzame a na čo máme.


Žiaľ situáciu nám v Jožkovom prípade skomplikovalo Jožkove pomerne vážne ochorenie 3 týždne pred pretekom. Musel na celé 3 týždne úplne vysadiť všetky pohybové aktivity a 10 dní bol na antibiotikách. Do vody sa dostal iba dva dni pred pretekom vždy na pol hodinku, viac-menej sa iba okúpať, ohmatať vodu a pričuchnúť chlóru. Pripravoval sa celú jeseň veľmi svedomito, nevynechával žiadne tréningy a makal tak poctivo, že som ho fakt obdivoval... Veľmi sme zvažovali, či vôbec na preteky ísť, ale nakoniec sme sa dohodli, že to skúsime, bez tlaku, bez stresu, nech skúsi, či to pôjde. Skúsime si vytvoriť nejakú bázu, od ktorej sa budeme môcť odpichnúť ...
Ešte trošku k tomu kam sme sa pred sezónou chceli dostať.


Základ bol pre nás plávanie. Tu nás päta tlačí najviac. Od októbra sme začali úplne odznova, upraviť techniku, lebo Jožko sa vo vode vyslovene trápil a nikam sa neposúval. Začínal plávanie doslova neznášať ...
Na začiatku minulého leta zaplával 200m za pomerne slabých 3:31min a počas leta sa to iba zhoršovalo. Na konci leta to bolo dokonca za 3:45min. Preto sme si stanovili cieľ, že budúcu letnú sezónu by sme chceli začínať s časom na 200m na úrovni 3:00min. Nebude sranda skresať tých 45 sekúnd ale odhodlanie nám určite nechýbalo. V novembri sme sa dostali na čas 3:09min. Bol to výborný posun a zdalo sa, že tých vysnívaných 3:00 do leta nebude problém. Nasledoval ďalší tvrdý tréning, doplnený už aj nejaké to posilňovanie vlastnou váhou, žiaľ na začiatku februára sme sa zastavili kvôli zdravotným problémom. Nasledovali antibiotiká, oddych ... a zákonite pokles výkonnosti vo vode ale aj na behu... Jožko prišiel o halové MSR v atletike žiakov  a to ostatné už bolo napísané ...

Margarétka to je rozdielny príbeh. Je úplne odlišný typ ako Jožko. Plávanie je ide samo od seba, baví ju a hoci je o skoro 3 roky mladšia má zaplávané rovnaké osobáky  ako Jožko. Margarétke zase nejde beh, alebo lepšie povedané ide, ale nie tak ako Jožkovi. Navyše Margarétka je absolútny diesel, nemá výbušnosť ale môže ísť donekonečna ... V deviatich rokoch má kľudovú tepovku 53bpm, to je hodne neobviklé. A ciele pre Margarétku? Žiadne, okrem toho baviť sa športom a tak sa nenápadne chystať na čas kedy si už postavíme aj nejaké ciele. Ale to bude najskôr tak o 3 roky...

Tak to bolo trochu čriepkov z toho čo predchádzalo sezóne 2015...
A teraz už k pretekom:

Margarétka.
Margarétka sa postavila na štart pretekov v kategórii nádej, teda kategórie ktoré predchádza mladším žiakom. Sú to deti 11 ročné  (2004) a mladšie. Margarétka je ročník 2005 a tak v tejto kategórii zostane aj nasledujúci rok. Deti pretekali na tratiach 100m plávanie a 500m beh.

Akvatlon sa skladal z dvoch samostatných častí: plaveckej a po asi 2 hodinách z bežeckej, kde sa štartovalo Gundersenovou metódou podľa výsledkov z plávania.
 
Margarétka plávala v najrýchlejšej rozplavbe a dlho bojovala o najlepší plavecký čas. 100m zaplávala za 1:26:04, čo bol iba tesne druhý najlepší čas, ale ten zaplával chlapec, takže pred ostatnými dievčatami mala pohodlný náskok.


Potom nasledoval beh. Margarétka vyštartovala o zlomok sekundy za vedúcim chlapcom a potom postupne ostatní. Zavesila sa za chlapca pred ňou a asi 200m pred cieľom sa mu pokúsila nastúpiť. Vtedy už vedela, že víťazstvo medzi dievčatami má jasné, ale evidentne ju motivovalo poraziť aj všetkých chalanov. O víťazstvo sa naťahovali až úplne do cieľa, miestami to bolo dosť tvrdé a chlapec ju blokoval a vytláčal z trate, ale nakoniec, keď už bolo na cieľovej rovinke viac miesta tak ho prešprintovala o jednu desatinu. Bol to úžasný výkon a príklad toho ako sa bojuje. Nevzdala sa ani na okamih a mňa zalial pocit obrovského šťastia... Moja malá Maggie vyhrala svoj prvý akvatlon v rámci slovenského pohára (aj keď oficiálne sa asi pohár v tejto kategórii vyhlasovať nebude, čo je obrovská škoda).


Jožko.
Jožko tento rok preteká v kategórii mladších žiakov. V tejto kategórii je už druhý rok a tak po minuloročnom zoznamovaní sa by mal tento rok ukázať čo v ňom je. Myslím, že v akvatlonoch veľa vody nenamúti, stále ho hendikepuje jeho slabé plávanie. Aj keď sa nakoniec dostaneme na vytúžených 3:00/200m aj tak to bude ešte 20 sekúnd za najlepšími (nehovoriac o Tomáškovi Peciarovi, ktorý v 12-tich zvláda 200m VS za 2:17min,  ale to je naozaj mimoriadny výkon od mimoriadneho plavca). Mladší žiaci pretekajú na tratiach 200m plávanie a 1km beh.

Jožko sa dostal do strednej, rozplavby a do jednej dráhy s Maťom Hrtanom, veľký favoritom na zisk celkového prvenstva v slovenskom pohári mladších žiakov. Plával dobre, naozaj sme nevedeli, či to vôbec pôjde, ale bojoval. 100-ku točil na 1:30 a nakoniec z toho bol čas 3:04:9. Takže predsa len zlepšenie osobáku o 4 sekundy.
 
Jožko mal na beh vyrážať so stratou na víťaza plaveckej časti 46s. Nejakým nedopatrením bol vypustený na trať až o 1:05min  čo niesol na štarte dosť ťažko ... Nič sa nedalo robiť oprel sa do toho, postupne na trati predbiehal na méte cca. 60m do cieľa predbehol chlapca pred sebou a nakoniec na tomto úseku dokázal neuveriteľným finišom prešprintovať ešte jedného. Na tých možno 60metroch dokázal zmazať možno 15-20metrov. Zase príklad neuveriteľnej bojovnosti aj v situácii, kedy nešlo o víťazstvo. Jeho finiš na naozaj dostal, bolo to hodne dojímavé a veľmi som ho pochválil.

V ťažkej situácii dokázal bojovať a nakoniec sa z poslednej pozície po plávaní prepracoval na 5 miesto so stratou 9 sekúnd na druhého a 7 sekúnd na dvojicu, ktorá skončila spoločne na treťom mieste. ( to všetko po úprave výsledkov podľa štartovej kamery). Jemu aj ostatným bolo odčítané od času presne toľko o koľko boli neskôr vypustený na trať, za čo usporiadateľov veľmi chválim, že si dali tú prácu preštudovať video a prepočítavať výsledné časy. Jožka to výsledkovo nikam neposunulo ale spravodlivosti bolo učinené za dosť. Jeho bežecký čas na kilometer bol 3:40min. Vie to zabehnúť o 20 sekúnd rýchlejšie, ale nie v tejto situácii...


Celkovo, Jožko ukázal obrovské odhodlanie a bojovnosť v situácii, keď na to fyzicky nemal, za čo má môj obrovský obdiv.

Deti, ďakujem za krásny zážitok... a TRIAX-u za pekné preteky.
Ospravedlňujem sa za takýto dlhý príspevok ... nabudúce už budem výrazne stručnejší ... ale mal som potrebu to nejako uviesť a vykresliť pozadie toho, čo nás čaká ... :)

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Dakujem rodine Vrabelovej aj vsetkym ostatnym za ucast z usmevom na tvari a drzime palce do dobre rozbehnutej sezony ... :) triax team