Pokračovanie víkendu v Poltene ...

... takže pokračovanie víkendovej story ...
Odchod zo Senca ... 20:00
Príchod do Jaroviec (strategická poloha ... dedinka najbližšie k Rakúskym hraniciam) ... 20:30 ... ešte že tam býva náš úhlavný kamarát Paľko Námer, ktorý nás prenocoval
20:40 výkop finále ligy majstrov
21:20 prišli dve veľké pizze Hawai
22:XX Bayern sa stáva víťazom
23:XX stále ťukáme do divajsov
cca. 24:00 odchádzam spať
00:30 možno už spím
3:15 zvoní budík
3:25 sedíme v aute a upaľujeme do Poltenu
5:00 sme na mieste v Poltene
Je tu prázdno, sme tu dobre??? , fučí jaxviňa a je zima a strašná
V tom marazme montujeme bicykle a montujeme na seba všetko čo sa dá, vrátane zimných čiapok a teplých rukavíc ... tu ma osvietilo a nenamontoval som si disk, ale nahodil som nižší ráfik Zipp 404 ... to som ešte netušil ako to v priebehu dňa ocením ...
5:30 vyrážame zaniesť pakšamenty do depa
6:00 sme opäť v aute ... čas na raňajky a oblečenie sa do pracovného ... tento krát sa poriadne prioblečiem ... očakávam hoodne dlhý deň
7:00 vyrážame z auta na štart
7:30 odštartované ...
A tu sa začína príbeh IM 70,3 St. Polten ...
Prečo? Načo? Čo z toho bude? ... to je tá otázka na ktorú sa aj ja dozviem odpoveď až neskôr ... a v okamihu písania tohto blogu to ešte neviem :)
Prečo ... lebo sme sa s Marečkom proste dohodli
Načo ... rozhodne nie na gely a kofein ... idem na vodu :) ...
Čo z toho bude ... zistím o týždeň na Czechmanovi a o 4 týždne v Otrokovicích ... buď to bude obrovský prúser, alebo správna vec .... alebo niečo medzi tým :)
Pre veľkú zimu sa triatlon zmenil na duathlon ... kde prvý beh bol asi iba 400m prebeh depom k bicyklom ... Spolu s Marekom štartujeme v druhej vlne ... to znamená minútu za prvými desiatimi ...

 



 

Ihneď po štartovom výstrele sa všetci rozbehnú ako zmyslov zbavení ... ostávam nenávratne posledný ... kľúúúd veď neujdú ... alebo áno. Na kolo nasadá z našej desiatky posledný a rozvážne sa opieram do pedálov ... fúka tým správnym smerom ... takže dnes bude cyklistika rýchla ... prvých 24km sa ide po diaľnici s vetrom v chrbte ... to pofrčí ...
Aby to bolo hneď jasné ... nie som taký blbec aby som mal pretekárske ambície deň po absolvovanom polirone a 3 hodinách spánku ... takže som síce na preteku, ale nepretekám ... proste sa veziem a zúčastňujem sa ...

 



 

Asi na 4. kilometri ma predbieha tlupa nabudených borcov ... sú to profíci z tretej vlny ... takže za 4 km mi naložili minútu ... dobrééé
Nikam sa moc neženiem, Mareček je stále predo mnou a dokonca sa mi vzďaľuje ... stále ma niekto predbieha ... teraz už aj baby profíčky a najmladší agegrupáci ... Vôbec sa nestresujem ... plán je ísť cyklistiku v kompenzačnom režime ... 118tepov, v kopcoch do 130 ... cez Marečka sa dostávam až niekde na 50 kilometri, kedy sa trať už viac vlní ... tu pristupuje ďaľší faktor P, alias Pepíno Svoboda ... tak nejako sa motáme okolo seba, srandujeme ... potom mi nenávratne mizne v ziazde z najvyššieho boru trate ... keď vidím ako letí, hovorím si len Pepo bacha, lebo keď ti poriadne fúkne z boku tak hodíš takého tigra ... Nebudem písať ako v ten deň fučalo, ten kto tam bol vie a ten, kto tam nebol nepochopí, lebo nezažil ... proste posledných 20km som hrazdu nedržal ani na moment ... nebol žiadny dôvod riskovať ...

 



Pohodlne sa domotám do cieľa ... za 2:52 ( to sa mi ešte nepodarilo ... jednoznačný osobák) na priemernom tepe 121 (vďaka kopcom) ... sadám si v prezliekacom stane ...a vedľa mňa Pepíno ... krvavá noha ... a hovorí "Ty vole Jožko, ja som sa vyrúbal na kole ..." . Na to mu hovorí, veď som videl ako si zjazdoval ako šialenec, buď rád, že iba takto ... on na to, že spadol pri zosadaní z kola pri cieli ... do kelu, tak on prežije všetky tie samovražedné zjazdy a hodí tigra v depe ... to sú paradoxy :)

 



 

Beh :) ... Táto disciplína sa tak volá, ale v mojom podaní to bolo zase niečo iné ... Plán je klusík, pomalý, kochať sa, usmievať sa na občerstvovačov, vždy pekne poďakovať ... proste si to užiť ... a skúsiť bežať stupňovane ... proste stále rýchlejšie ... začínam tempom 4:50/km ... v tom momente som na trati jednoznačne najpomalší ... nepredbieham nikoho a všetko sa to húfom rúti okolo mňa .... hovorím si ... veď počkajte ku koncu si vás mnohých vychutnám aj týmto tempom ... Krásne ukrajujem z trate kiláčik za kiláčikom, je mi príjemne, fakt sa mi krásne klusá, veď človek nemá každý deň príležitosť zabehať si na značkovom Irone ... :)





 



 

Postupne zrýchľujem ... ale iba veľmi mierne ... prvých 10 kilákov dávam v priemernom tempe 4:45/km ... ale už nie som najpomalší ... :) Tepem okolo 127 ... tak skúsim trošku pridávať ... taký malý experiment do ironmanskej taktiky ... a tak idem čo kilák to cca. 3 sekundy rýchlejšie ... od 15 kiláku ma už nepredbieha nikto, už predbieham iba ja a v závere dosť brutálne :) ... postupne zrýchľujem až tesne pod 4:00/km ale stále je to veeeľmi v pohode.

 



 

Takto sa domotávam do cieľa s polmaratónom za 1:33 (mal 20,5km, priemerný tep 130bpm) ... usmiaty a spokojný prechádzam cieľovou bránou ... trošku sa hanbím, že s číslom 19 až tak neskoro ... ale ... Pre pobavenie ... končím niekde okolo 500 miesta ale to je štatistika, ktorá ma moc nezaujíma ... dnes som sa bol iba záčastniť ...
Počkám na Marečka ... tomu to evidentne ide, vidno to na výzore a cítiť to všade okolo neho ...  evidentne si to užíval. Plán je teraz veľmi jednoduchý ... obliecť do teplého, zožrať všetko čo majú, vypiť ešte viac a čo najrýchlejšie domov ...

 



Takže toto bol víkendový double v podaní Supernovy a dua Nemčík - Vrábel ...
 ... len poznámka ... nikomu neradím nechať sa inšpirovať týmto článkom, lebo by to nemuselo dopadnúť tak ako si predstavujete ... teraz vážne - nie je to až taká sranda ako sa zdá a rozhodne sa nejedná o situáciu, ktorá sa môže považovať za bežnú ... ale zase, asi je zbytočné o tom hovoriť, ten kto to vyskúšal vie a ten kto nie, nepochopí ...
čau ... vidíme sa na Czechmane :)